Hugolín Gavlovič: VALAŠSKÁ ŠKOLA MRAVUV STODOLA (obsah literárneho diela)

Gavlovič je predstaviteľ slovenskej barokovej literatúry, ktorý sa zameriaval predovšetkým na výchovno-vzdelávaciu poéziu, ktorú písal slovakizovanou češtinou.

Dielo Valaská škola mravuv stodola vzniklo koncom 18. storočia, ale knižne vyšlo až v roku 1831.

Je to rozsiahla veršovaná skladba, má charakter veršovanej encyklopédie. Dielo reaguje na rôzne životné situácie, ponúka radu, múdrosť, moralitu a poučenie.

Dielo bolo sčasti ovplyvnené pobytom Gavloviča medzi pastiermi na salaši. Dielo obsahuje prvky ľudovej slovesnosti, Gavlovič využil porekadlá, príslovia.

Skladba má spolu 17 000 veršov a skladá sa z 21 cyklov. Je rámcovaná prológom a epilógom.

Cieľom autora bolo priviesť dielom ľudí k sebavideniu a náprave, mravnému zdokonaľovaniu.

Skladba obsahuje množstvo ,,nápadkov" - samostatných častí, ktoré sa zameriavajú na určitú tému.

 
Vzťah človeka k Bohu a smrti poníma barokovým spôsobom, teda že všetko je v podstate márne:
,,Jednako sa všeci roďá, nejednako k smrti choďá."

Život človeka na zemi nič není jiného,
jedine beh k jistej smrti krem domnení všeho:
jakúkoliv cestú pújdeš, musíš konec vzíti,
kdokoliv žije na svete, raz musí umríti.

Vo vzťahu obyčajných ľudí a vrchnosti stál Gavlovič na strane poddaných:

V horách zbojníci a v dedinách páni,
horší páni od zbojníkuv, když jim svet nebráni.
Ten pán zbíjá svých poddaných, který víc než treba
naproti spravedlivosti ujímá jim chleba.

Gavlovič sa ďalej venuje témam ako sú ľudská práca, vlastenectvo, kritizuje zlozvyky ako alkoholizmus, chváli vzdelanie.

Nápadky sa začínajú akýmsi titulkom - mottom a potom ďalej podávajú autorov názor na tému nápadku.

Nápadky obsahujú až karikatúrne opisy, majú anekdotický charakter.

Mnohé nápadky boli inšpirované známymi príbehmi z iných diel a obsahujú aj bájky - nápadky, kde vystupujú ako ľudia zvieratá.

Gavlovič v motte mnohokrát vystihne celú podstatu nápadku: napríklad: Velmi je hlúpy, kto vlast vlastnú tupí. - k vlastenectvu.

Hlavná kritika Gavloviča smerovala voči opilstvu: Hle, človek opilý - žádnému nemilý, alebo Kde gazdiná korhelkyňa, tam je i prázdná kuchyňa.

Pokračovaním Valaskej školy je Škola kresťanská, ktorá sa venuje základným témam kresťanstva:

Nespí Búh, když zlé se činí, ale všecko vidí,
kdo trestání dostať nechce, nech sa hrešiť vstydí.