Mária Podhradská – Bolo ako bude

Cover albumu

Správne rozhodnutie urobila speváčka art-folkovej skupiny Atlanta - Mária Podhradská svojím sólovým debutovým albumom Rozhodnuté v roku 2003, vydaným pod krídlami vydavateľstva Lux Communication. Na ploche sedemnástich piesní (čo je stále ojedinelým javom na našej hudobnej scéne) preukazovala popri jej spontánnom a originálnom speve svoju muzikantskú vyzretosť a mimoriadnu zručnosť známa hudobná smotánka v zložení M. Gašpar, Peter Bič, Marcel Buntaj, Marián Čekovský, Miro Hank, Peter Lipa ml., Igor Szabo, Ľubor Priehradník, Michal Žáček a ďalší. S odstupom času možno smelo konštatovať, že album napriek svojej dĺžke nepôsobil na poslucháča nudne, skôr naopak. Bol to typ cédečka, kde je aj vlk sýty, aj ovca celá, čo znamená, že bol zdravým kompromisom medzi komerčným a umeleckým v samotných konštrukciách a aranžmánoch skladieb, odetých do slušného, popového zvuku, pod ktorý sa producentsky podpísali Maťo Lišhák a Martin Gašpar.

Bolo ako bude - s týmto tvrdením v podobe titulky druhého sólového albumu sa Mária vrátila na trh koncom septembra po štvorročnom intervale, vyplnenom najmä materskými povinnosťami v objatí hudby a detského smiechu, ale aj plaču. S Richardom Čanakym sa totiž podchvíľou venujú detským projektom resp. natáčaniu detských albumov. Novinka Bolo ako bude, vydaná pod hlavičkou vlastného vydavateľstva Tonada, je preto v dvanástich nových prevažne autorských skladbách prirodzenou reflexiou toho čo jej vonkajší a vnútorný život počas ostatných štyroch rokov priniesol a poukazuje tak na svoje zrenie či plynutie času vôbec. To že je to šarmantná, dnes už zrelá žena nie je žiadnou novinkou a na albume to podčiarkujú fotky v čierno-bielo-farebnom booklete z poza objektívu manžela a zároveň aj manažéra Mira Čačíka. Hudobne je počin výrazne posunutý do mainstreamovej popovej polohy a zásadný rozdiel medzi ním a debutom Rozhodnuté spočíva v autorskom potenciály. Pokým na debute jej sním pomáhalo niekoľko kamarátov ako Maťo Lišhák, Jozef Bezák až po básnika Daniela Heviera, tak na novinku vytiahla z autorskej dielne už desať skladieb. Do celkového tucta piesní podali pomocnú autorskú ruku ešte Richard Čanaky, Tomáš Zubák, Dano a Maroš Kachútovci. Inštrumentálne Mária využila služby flautistky Ivice Gabrišovej (Atlanta), husle inšpiratívneho huslistu Stana Palúcha a Milana Adamca či violu Sláva Solovica, ktorý si zobral na starosť aj programovanie. Spoločne s gitaristom Marošom Kachútom sa potom podpísali pod celkovú produkciu albumu, keďže sa nahrávalo v ich domácom štúdiu na Kolibe a škoda by bola nevyužiť dlhoročnú spoluprácu.

Základ platne tvorí samplovaná rytmika, prevažne v strednom tempe, akustické gitary, dotvárajúce elektronické korenie a samozrejme jej spontánny a originálny vokálny prejav, ktorý okrem sólovej dráhy môžete zaregistrovať aj na piatich albumoch art-folkovej skupiny Atlanta, s ktorou nakoniec Mária vstúpila na hudobnú scénu v 90-tich rokoch. Spomienku na túto éru spolupráce oživuje na albume skladba „O láske 4", ktorá tak nesie štafetu tradície, započatej ešte v roku 1997 na albume Atlanty - Miesto na zemi.

Z hľadiska deľby nálad a pocitov v textoch sa dajú skladby rozdeliť na veselé, smutné, premýšľavé či nostalgické. Ich obsahom je partnerský a medziľudský vzťah, vzťah s Bohom čiže všetko podstatné, čo za ostatné štyri roky v živote prežila a selekciou dala na papier. Pocitom úprimného šťastia a radosti zo života oplýva výrazne skladba Krásny deň. V pomerne pestrom celku s prvotnou inšpiráciou írskymi The Corrs zaujmú ešte - titulný singel „Coloured Way", bezstarostná „Na konári", vzdušná „Voľný pád" a hitovo priamočiara vec „Ona je fajn".

Márii Podhradskej sa teda podarilo postaviť sa na vlastné nohy a natočiť priamočiaru popovú platňu, ktorá sa posúva výrazne k hlavnému stredného prúdu, za účelom osloviť širšie domáce publikum. Napriek zanedbateľným ľudsko-intonačným chybičkám oplýva platňa štandardným súčasným zvukom, takisto štandardnými inštrumentálnymi výkonmi a jednoduchými, zrozumiteľnými aranžmánmi v samotných kompozíciách. Hoci sila skladieb a elektronický šat novinky, v porovnaní s jej debutom, môžu rozdeliť priaznivcov na dva tábory, úspech „tvrdenia" Bolo ako bude preverí asi až čas. Obdivuhodným však zostáva Máriino presvedčenie natočiť si platňu po svojom. Kráča tak naďalej cestou zrenia, ktorá v budúcnosti ponúkne určite ešte niekoľko zaujímavých stretnutí s jej hudbou.

Imro Šimig