„Musím poďakovať Nebu za to, čo robím“ - Misha

Pridané: 30.10.2007 | Pridal: chris

Speváčka Michaela Paľová alias Misha emitovala začiatkom októbra na trh po troch rokoch nový v poradí tretí album 13 000 krát. Tento časový interval využila najmä na cestovanie, počas ktorého dávala dokopy materiál na kozmopolitnú novinku s výraznou inšpiráciou New Yorku a jazzovej hudby z jeho klubov.
MishaMisha

Hudobne pestrú nahrávku , štýlovo oscilujúcu medzi jazzom, soulom, r´n´b, popom, funkom až po hip-hop poctilo spoluprácou niekoľko zvučných muzikantských mien ako Richard Bona, Monkey Business, Oskár Rózsa, AMO a ďalší. Keďže krátko pred vydaním platne sa Misha koncertne zastavila aj v Banskej Bystrici spoločne s ďalšími víťazmi jej materskej súťaže Coca Cola Pop Star, náš rozhovor o nej bol viac než opodstatnený...

Uplynulé leto po dlhšej odmlke slovenských éter presiakol pilotným singlom Čiarky z ohlásenej tretej platne.... s čím prichádzaš prostredníctvom svojej novinky?

Misha: Album sa volá 13 000 krát, obsahuje pätnásť skladieb, vychádza začiatkom októbra a robila som na ňom priebežne, no v podstate som si dala dlhšiu pauzu, ale posledný rok a pol a následne ostatné štyri mesiace som na ňom pracovala takmer šestnásť hodín denne od úplne prvej noty do úplne posledného masteru. Konečne je hotový, z čoho mám naozaj obrovskú radosť, pretože je to vynikajúci pocit z ťažkej a dobre vykonanej práce. Viem, že ľuďom sa to nezdá, že písať a nahrávať pesničky ... veď o čo ide? ... ale keď to robíte v pätnástich štúdiách, na troch kontinentoch v rôznych krajinách, to nie je vôbec zábava. Keď to navyše musíte odšoférovať, odlietať cez oceán, vyzdvihnúť jednu basovú nahrávku v Brooklyne, druhú v Budapešti, tretiu u Monkey Business v Čechách, štvrtú v Košiciach a rozprávať z jedným producentom cez internet do L.A., ktorý si mimochodom na pol roka odskočil zo Slovenska, to nie že by som robila z ľuďmi z L.A., ale v podstate sa ľudia presúvajú, cestujú a samozrejme moje kontakty, ktoré som vonku nadobudla, som nechcela nechať zomrieť. Veľmi som sa tešila, že tí ľudia boli ochotný so mnou spolupracovať a je to pre mňa obrovská česť, že boli ochotní bez toho, že by som ich vedela zaplatiť, pretože v našich končinách nemáme na to rozpočty a že to boli ochotní to pre mňa nahrať a tvoriť so mnou .... sedieť s tretím najlepším basgitaristom na svete s diktafónom v ruke a mať sedemdesiat minút improvizácie je úžasný pocit, že ten človek v tom ide, pretože ho to baví a to je pre mňa úžasná škola, veľmi si to vážim. To všetko som teda nechala nasať a preto mi to trvalo dlhšie, lebo to malo zmysel, chodiť hore-dole, naberať všetky tie veci a využiť možnosť, že oni chcú ...

Čo si sa teda naučila alebo pochopila v súvislosti s napísaním a nahrávaním tejto platne?

Naučila som sa veľkej pokore, pretože keď som prišla do štúdia na Manhattane, kde nahrával Stevie Wonder a všetci veľkí hudobníci, v tom čase sa tam nahrával album Mikea Sterna, ktorý je považovaný za najlepšieho gitaristu na svete .... a práve Richard Bona, s ktorým som napísala niekoľko skladieb na môj album mu tam nahrával basovú gitaru ... stretla som najlepšieho bubeníka na svete a ľudí, ktorí sú takto považovaní. Oni sa s vami bavia ako keby ste boli s nimi na rovnakej úrovni, pretože keď prídete s jedným z tých hudobníkov, automaticky vás stavajú na úroveň hudobníka, ktorý určitú kvalitu už musel dosiahnuť, pretože inak by sa s vami nebavil nik, a tým pádom oni absolútne neriešia žiadnu formu, nemajú žiadnu namyslenosť, čo musím povedať, že veľa ľudí v týchto malých krajinách, ale aj u nás mi to tak pripadá, že sa na niečo hráme .... čiže som si vtedy vravela v duchu to, aké je to úžasné, že tí ľudia sú naozaj famózni hudobníci a pritom sú tak pokorní, tak milujú tú hudbu a robia to s takou vášňou ... ja teraz naozaj nechcem preháňať, ale v tých najvyšších kruhoch som sa nestretla so žiadnymi drogami, ani ničím podobným, pretože po prvé - tí ľudia vedia, že to asi nie je cesta a po druhé - postoj k tomu ako to milujú a ako to robia, prosto vkuse dvadsať hodín denne, je tak markantný z toho, že zahrajú jeden ťažký šesťminútový jazzový set na prvý šup .... a keď som bola v tej basgitarovej kabínke a fotila som Bonu ako hrá, zrazu som počula ako kričí .... Hey guys that´s done, next one ... a nechápala som, že to nebudú prerábať, lebo je to dobre na prvý krát. Tak som potom nahrávala svoj album, pretože to bola pre mňa obrovská výzva a človek sa učí takýmto veciam ... je to pre mňa viac ako keby ma poslali na nejakú prestížnu hudobnú školu.

Album je v podstate pestrým kozmopolitným počinom z hľadiska spolupráce ... bol to zámer, alebo náhoda?

No určite je rôzny, keďže som ho nemohla producentsky robiť s Marošom Kachútom, ktorý robil dva predchádzajúce albumy, pretože je veľmi vyťažený až do Vianoc, čiže by som musela čakať na album až do budúceho roka a preto som si povedala, že teraz to musím rozhodiť na všetky strany. Kvôli tomu sa mi podarilo urobiť duet s Monkey Business, ktorých si veľmi vážim, a o ktorom sme už rozprávali tri roky dozadu, len sme to nikdy nevedeli zrealizovať, z čoho mám teraz ohromnú radosť. Mathew Ruppert totiž prvý krát spieva po slovensky .... no a potom som spolupracovala s mnoho Dj-mi a s AMO, pretože sa mi s nimi veľmi dobre robí, čiže ten album má od akustiky cez funk, jazz až vlastne po hip-hop skoro všetko. Myslím si a verím, že sa ľudia nebudú nudiť ..... a je z polovice po slovensky. Stále sa snažím aby mi ľudia čím ďalej tým viac rozumeli, hoci sa angličtiny nechcem vzdať, lebo je melodická krásna a so mnou spojená od malička. Na sa nič nehrám, ale je to prosto tam a slovenčina je na polovici albumu, čiže verím, že to môže zavážiť u slovenského publika, ktoré si ja vysoko vážim a nechcem nasilu prerážať v zahraničí, alebo sa hrať na veľkú hviezdu, pretože sa teším z tejto krajiny.

Za akých okolností a v akom časovom horizonte vznikali skladby na album?

Materiál píšem v podstate stále alebo priebežne, pretože už od druhého albumu som si začala postupne zbierať nápady na túto platňu a dokonca aj teraz už má tri na tú ďalšiu, štvrtú v poradí a hneď ju začínam robiť. Nechcem to totiž robiť na nejaký termín ani nič podobné, pretože je dobré si to na hrávať priebežne a povedať vydavateľstvu, že mám materiál, môžeme vydať platňu. Dôležité je to, aby som nemala od nich zadaný nejaký termín, lebo je to potom zbytočný stres, ale toto vznikalo tak .... ešte v januári 2006 keď som začala prvý krát cestovať a pendlovať medzi New Yorkom a Bratislavou, vtedy vznikli prvé korpusy a vznikli veľmi spontánne. Náhodou som sa zoznámila na koncerte Kool & The Gang a žiaľ už nebohým Joeom Zawinulom. Potom som vycestovala do New Yorku, kde sa v tom čase nachádzal zhodou okolností aj Richard Bona, čo je divné, pretože je celý život na turné .... a má pri sebe skvelú skupinu. Jeho klávesista Etienne Stadwijk a saxofonista Aaron Heick tiež začali so mnou komunikovať a Etienne si stále robí zo mňa žarty, že kedy konečne budeme spolu hrať .... hovorím: Etienne, veď teba ja nezaplatím (smiech) ... a on s úsmevom: „No daj mi termíny, nech poviem svojmu terajšiemu bossovi, že nemám pre neho čas!" (smiech) ... takže takto žartujeme a je veľmi milé, že sme si s Richardom nezáväzne začali len tak improvizovať v štúdiu a na druhý deň ho po príchode do štúdia vidím ako sedí za počítačom a robí groove .... hovorím ty čo robíš? ... No robím ti ten groove, veď včera sme vymysleli veľké veci, tak to musíme urobiť ... hovorím: „Richard, ale ja na toto nemám rozpočet!" ... a jeho reakcia bola ... „kašli na peniaze, veď ide o hodbu!" ... a mne spadla sánka a už som bola bezmocná, pretože už som vedela, že je to perfektné ... takže tak to vzniklo, vôbec tí ľudia nič neriešia, jednoducho je to zábava. Najväčšia zábava však bola vtedy, keď Richard vychádzal z dverí a spieval si, že: „hm hm hm ťa nímam" (smiech) .... hovorím: „to je stále ťa vnímam" ... a spieval si ďalej moju pesničku po svojom, čo bolo úplne úžasné. Takže keď počujete takúto kapacitu, že on vás aj počúva, že si to pamätá, že si to spieva, tak to je neuveriteľný pocit, ktorý je porovnateľný s tým keď si ľudia s vami odspievajú celý koncert.... tak to celé vznikalo.... Prišiel raz rozladený do štúdia a hovorí: „óóóh spadol mi počítač, rozbil som štvrtý počítač tento mesiac, ja sa na to vykašlem!" ... a ja mu hovorím: „Heeeej ....ty nič nerieš, len sa drž svojej gitary!" a to som mu povedala: „Stick to your guitar!" ... a on začal hrať a hovorím: „Čo?, čo si začal? Daj to ešte raz, niečo mi napadlo. " ... a začal hrať a ja do toho: .... „Stick to your guitar Baby". Skladba číslo sedem na mojom albume, pokiaľ sa nemýlim. (smiech)

Mala si pri nahrávaní novinky pocit zodpovednosti, vzhľadom na poradové číslo tri, kvázi prelomové ... napriek znalosti domáceho trhu a hudobného ovzdušia ...

Na Slovensku nemôžeme byť nikdy za vodou a ja osobne potom ani netúžim. Myslím, že keď som robila tlmočníctvo, tak som zarábala viac ako teraz, ale vôbec ma neláka sa vrátiť späť, keď ma tá hudba tak strašne chytila a baví ma. Tým, že si píšem celú hudbu, texty, bavia ma skúšky s kapelou, hranie koncertov - je to krásny pocit ... naozaj som jeden šťastný a vďačný človek ... vážne musím poďakovať Nebu za to čo robím a veľmi ma to napĺňa. Keď dnes vidím svojich niektorých kamarátov a spolužiakov, ktorý sú nešťastní, kde to vlastne skončili a pritom majú vysoké školy a sú inteligentní ľudia .... a nenapĺňa, neuspokojuje ich práca, tak je to veľmi smutné ... takže ja som vážne vďačná a myslím si, že nemusím nič nikomu dokazovať, ani tretím albumom ani nijakým ďalším v poradí, pretože robím hudbu zo srdca, tak ako viem a koľko ľudí si ju kúpi, toľko si ju kúpi, hoci viem, že sa stále kúpyschopnosť cd-čiek znižuje, lebo všetci to buď napaľujú, alebo sťahujú z internetu a takisto je tu konkurencia z rôznych reality show a iných vecí, ktorým rozumiem. Mňa to však neovplyvňuje, pretože nie som typ, ktorý musí byť za každú cenu v bulvárnych plátkoch, brzdím čo sa dá, aby som bola normálny človek ....takisto som pocestovala, bola som anonymný človek, užila som to, že som obyčajný človek ako každý iný, že myslím ako každý iný .... a to všetko som dala do tých textov, aby boli normálne, aby boli také, aká ja vlastne som. Ja nechcem aby ma showbiznis teraz prerábal na nejakú ja neviem ... prosto mi je to cudzie. Keď to takto niekto vníma, to je jeho problém (smiech)

Spomínala si množstvo cestovania v súvislosti s platňou, takisto pobyt v New Yorku .... do akej miery sa to odzrkadľuje v textoch a akým témam sa na platni venuješ?

Bola som samozrejme ovplyvnená aj tým cestovaním, ale nesnažila som sa dávať to do textov napr. vplyv z Ameriky, pretože si myslím, že som Slovenka, tu som doma, cítim a rozmýšľam v duchu toho čo som prežila a to, že som nejakých päť mesiacov po častiach strávila v Amerike neznamená, že som z brooklynského geta odchovaná na nejakej černošskej čiernote, ktorá je síce krásna, vibruje mnou a inšpiruje ma, ale dať tú pulzujúcu atmosféru do hudby je to najväčšie umenie, o ktoré sa stále snažím, aby to malo dušu charizmu, aby to správne kmitalo, aby vyzneli jednotlivé nástroje ... a témy sú rôzne, inšpirované životom okolo mňa.

Už tvoje hudobné relácie prezradili to, že počúvaš príjemné akustické r´n´b a inšpirujúcu hudbu vôbec ... aká hudba sa ti stala inšpiráciou pre tento album?

Asi takáto podobná, len som sa trochu viac otvorila starším veciam, možno jazzu, možno „klasikám" od Milesa Davisa až po Raya Cherlesa, no nehovorím, že to počúvam denne, lebo je to iný záber, no je v tej hudbe cítiť istú hudobnú poctivosť. Doma na stene mám obrovskú fotku Milesa Davisa na jednom z jeho posledných koncertov, čo za života odohral v roku 1991 a to je pre mňa taká .... taký hold, ktorý som mu chcela vzdať, pretože oni to vtedy robili tak čisto, na jeden šup, tak po starom, lebo nemali na to techniku a preto sa to nedalo nijako obísť a oklamať to. Dnes sa dá všeličo vymyslieť a spievať môže v podstate každý, lebo počítač upraví hlas už hocijako. Ja som to zakázala mojim producentom robiť. Keď to naspievam nakrivo, tak to naspievam ešte raz. ... prosto nebude sa to nijako upravovať v počítači ... u mňa za živý svet, pretože som veľmi proti tým chemickým zásahom ... a keď sa to aj dostane vedľa je to ľudské .... a na niektorom mieste je to doslova krásne, lebo sme ľudia, takže to sú veci, ktoré si vážim a ktoré ma ovplyvňujú. Krásnej hudby je na svete veľa, čiže ja sa nechávam ovplyvňovať stále niečím novým ... všetko sledujem a idem po tom ....

Čo ti vlastne album 13 000 krát dal?

Dal mi to, že som šťastný človek, že som dospela, videla v podstate svet, a že som prišla na to, že sa oplatí robiť niečo s láskou, obzvlášť to čo človeka veľmi baví ... a milujem obyčajné veci. Všetky obyčajné veci, ktoré sú zadarmo. Všetko je to v textoch, všetko som tam dala a napísala, pretože to je naozaj tak. Na svoju internetovú stránku sa chystám dať všetky texty, aj tie anglické, preložené, pretože je pre mňa dôležité, aby aj ľudia, ktorí nerozumejú anglicky, pochopili a rozumeli tomu o čom spievam. Prekladám to hlavne pre moju kapelu a pre moju mamu, pretože je pre mňa podstatné, aby ľudia, ktorí so mnou hrajú vedeli o čom hráme, a aby moja mama vedela o čom hráme, pretože ona je môj najväčší kritik.

Máš už predstavu o tom ako by si album prezentovala naživo ... plánuješ ho podporiť nejakou koncertnou šnúrou, alebo sadou vystúpení?

Myslím si, že veľké koncerty sa u nás nedajú robiť a hlavne nie som na to povaha ... nemyslím si, že moja hudba vie až tak zabávať masy ako hudba gitarových skupín, čo im niekedy úprimne závidím, ale na druhej strane ja to chcem takto robiť. Chcem robiť tento štýl hudby, kde je to niekedy jemnejšie, niekedy to pulzuje a inokedy je to na počúvanie ... mňa to veľmi baví, takže musím si to preto odpustiť .... neviem, toto Coca Cola Pop Star turné je pre mňa úžasná vec a ďalšie mám koncom októbra a v novembri .... myslím, štyri veľké obchodné centrá ... to budú väčšie hodinové koncerty, na ktoré sa teším spoločne s mojou kapelou, ktorou je v podstate stále skupina Supple Peoples bez speváka. Všetky koncerty sú na mojej stránke a budú tam aj tie, ktoré časom prídu, čiže to je asi všetko ako sa dá platňa hudobne promovať ... hraním, hraním a zase hraním po malých a veľkých kluboch, no a keď ľuďom napadne, že nás chcú vidieť, tak nech napíšu na stránku a my sa potešíme, prídeme zahrať. Všetko sa dá...

 

Imro Šimig

 

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Komentáre