Začarovane - čarovný dom. Nový album Roba Pappa

Pridané: 30.10.2007 | Pridal: chris

Čarovný dom - predstava, sen, spomienka alebo rozmarná fantázia? To všetko občas evokuje toto slovné spojenie pri dumaní nad minulosťou, prítomnosťou a hlavne budúcnosťou.
Cover albumuCover albumu

Dvadsaťpäť ročný rodák zo Šale Robo Papp otvára svoj Čarovný dom práve v týchto dňoch v podobe štvrtej štúdiovej platne, ktorá vychádza po vlastnej linke na značke Voix Entertainment. Jeho „domovníkom" (krstným otcom) sa stal herec Robo Roth stvárňujúci s Robom hlavné úlohy vo videoklipe k titulnému singlu Len treba chcieť, ktorý na novinke ponúkajúcej dokopy 16 trackov, vrátane intra a inštrumentálnych predelov nájdete vo video stope ako bonus. Počas siedmych rokov pôsobenia na scéne prvý krát porušil zaužívaný interval dvojročného vydávania nahrávok aplikovaný na prvých troch počinoch. Nestalo by sa tak ani v prípade tejto platne, pokiaľ by nedošlo k zásadnému ľudskému rozkolu medzi ním a bývalým gitaristom, producentom Jojo Engererom, s ktorým mali celú novinku pripravenú už na jar minulého roku, no tesne pred jej vydaním to zaškrípalo. Keďže sa vzniknutá priepasť nedala nijako preklenúť - Čarovný dom sa musel začať stavať nanovo od základov. Novým gitaristom a zároveň producentom sa tak popri Romanovi Vámošovi, Jozefovi Engererovi, a Vladovi Čulíkovi v Robovej diskografii stal gitarista Igor Axamyt, s ktorým vznikala novinka v Robovom domácom štúdiu za účasti hostí ako Marcel Palonder, Anita Soul, Tina či hovoreného slova hosťujúceho Igora Štefucu. Mená hostí však nezaručujú, že ide o čisto R´n´B album.

Novinka na prvý pohľad resp. počutie signalizuje to, že na Slovensku nemôže byť nik venujúci sa hudbe či spevu tak povediac za vodou a to ani v prípade, že príde na trh štvrtou platňou. Robo, primárne po tom ani netúžiaci, akoby však stále bojoval s nalepeným imidžom „sladkého chlapca", ktorý nadobudol ešte ako 18 ročný v roku 2000 v súvislosti s vydaním debutu Robo Papp. Hoci druhým pomerne vydareným albumom Hlava dole ( s hitmi Poľná sláva, Vatikánska mena či Všetko je málo) polichotil čiastočne zrelšiemu hudobnému publiku či muzikantom, ukázalo sa, že prevádzkovať R´n´B hudbu v domácich podmienkach bez tradície nie je až také jednoduché a výhodné, čo prezrádzal aj malý komerčný záujem o spomínané nahrávky vydané pod krídlami veľkého vydavateľstva. Tretím albumom R´n´P vydaným pred tromi rokmi pod novou značkou Millenium Records sa snažil otriasť z tohto nelichotivého poznania a skúseností, no znovu sa na platni pasoval primárne s R´n´B štýlom, ktorý mu je najbližší. Platňa však už nedosahovala kvality druhého albumu, pretože trpela najmä nedostatkom vzrušujúcich hudobných nápadov, hoci sa v rádiách objavilo niekoľko skladieb ako piesne Nemôžeš, nechcem, Nasty Girl, alebo pieseň po 105-krát. Rozčarovanie však stojí aj pri novinke Čarovný dom, kde len pokračuje jeho proces hľadania správneho smeru, napriek túžbe napredovať, napriek zložitej situácii a vnútornej rozorvanosti v žraločej realite.

Hudobne stojí Čarovný dom, rozdelený do dvoch izieb, na popovom základe s prvkami R´n´B, Soulu, Funky či jazzu, okorenený samplovanou rytmikou. Žiaľ pomerne pestrý materiál vznikajúci po rozchode s Jojom Engererom od piky zostáva bez výraznejšieho originálneho hudobného nápadu, čo spôsobilo to, že Robo znovu stojí na rázcestí. V textoch je cítiť rozorvanosť, pokusy o poznanie odpovedí na otázky vrtkavej šťasteny, no zároveň aj túžbu po nádeji, ktorá neumiera. Platňa prehnané hitové ambície nemá, no zaujať môže rádiovo povinný singel „Len treba chcieť", pomalá skladba „Býva to zlé" s úprimným textom Vlada Čulíka, pesnička Sexi detektív s Marcelom Palonderom a Anitou Soul alebo experimentálna kompozícia „Čas" s hosťujúcou Tinou, kde sa beat-boxom zaskvel Marcel Buntaj. Vzkriesiť ducha hitovosti sa pokúsi aj „prezlečená" skladba Už ťa nenechám (Nasty Girl), ponúkaná ako bonus aj v anglicko-gréckej verzii pod názvom Eisai Makria za účelom zaujať na gréckych diskotékach.

V závere už len konštatovanie toho, že nová platňa Čarovný dom na priečelí s Robovou karikatúrou pôsobí skôr ako motel, kde môžete skloniť hlavu na súmraku pri ceste za vašou cieľovou stanicou. S Robom ako majiteľom motela sa síce počas večera porozprávate o tom, čo má nové a čím žije, no to je žiaľ v prípade tejto platne všetko, čo je trochu škoda, pretože v minulosti už dokázal, že potenciál v ňom je. Bodku za celou platňou dáva v skrytom tracku hosťujúci Igor Štefuca s otázkou: „ ... A teraz mi príďte povedať ... ako?"

 

Imro Šimig

 

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Komentáre