Agora (VIDEORECENZIA Barbory Bačíkovej)

agora

Hypatia bola tou, ktorá dokázala svojou túžbou po pravde nakaziť mnohých a pre jej múdrosť a schopnosť objavovať doposiaľ neodhalené skutočnosti sa stala synonymom vzdelanosti. Ako dcéra matematika a astronóma Theóna z Alexandrie bola podporovaná vo svojom poznávaní odmalička a aj vďaka svojej bystrosti, rečníckemu talentu, skromnosti a kráse rástla jej legenda. Sláva ženy začala ležať v žalúdku predstaviteľovi raného kresťanstva biskupovi Cyrilovi, ktorý nedokázal strpieť jej nezávislosť a nepoddajnosť kresťanskej viere. Napriek naklonenosti jej mocných priateľov sa nedokázala ubrániť krutosti náboženského fanatizmu.

     
Osudy starogréckej filozofky si zobral na mušku španielsky režisér Alejandro Amenábar, autor takých filmových lahôdok, akými sú Otvor oči, Tí druhí či Volanie mora. Mladý režisér napriek tomu, že sa často podriaďuje mainstreamovým konvenciám a požiadavkám väčšinového publika, dokáže si raziť i v tomto svete svoju vlastnú cestičku bez toho, aby musel zaprieť svoj vlastný štýl. Amenábarove filmy sú dôkazom toho, že misky váh s masovou produkciou a vedľajším prúdom sa dajú vyrovnať a osloviť tak diváka každej kategórie.

     
Výpravná  historická snímka s nemalým rozpočtom v makrosvete kulís, kostýmov a bojových scén rozvíja aj mikrosvet ženy stojacej bez svojho vlastného pričinenia v epicentre náboženských konfliktov medzi kresťanmi a pôvodným náboženstvom doznievajúcej antiky. Výborná Rachel Weisz predviedla rolu Hypatie so všetkým umom i talentom a priblížila nám tak charizmu i legendu prvej historicky známej profesorky.

     
Režisér pre väčšiu dramatizáciu deja ako aj pre rozporuplný záver vložil do jej osudu otroka menom Davus. Láska k jeho milovanej panej zostáva neopätovaná tak ako láska každého jej nápadníka. Hypatia svoj život zasvätila jedine vede a filozofii a možno aj vďaka tomu, že sa nerozptyľovala vzťahmi, bola vo svojich objavoch taká úspešná.

     
Davus zmietaný túžbou po slobode nakoniec opúšťa svoju paniu a pridáva sa k revolučnému kresťanskému hnutiu, aby nakoniec v najťažšej chvíli stál pri nej a pomohol jej. Milosrdný záver však nie je historicky verný, skutočnosť bola oveľa brutálnejšia, no režisér chcel divákovi ponúknuť prikrášlený a preestetizovaný fakt. Žiadne Umučenie Krista sa nekoná, i keď tak ako Kristus i ona musela priniesť veľkú obeť a stala sa tak martýrkou „pohanského" sveta. Kristus zomiera v znamení kríža a Hypatia v znamení svojej dokonalej elipsy.