Jana Kirschner - Shine

cover foto: Simon Fowler

Môj prvý dojem bol, že som nevedel, čo si mám myslieť. A prečo. Nechutne americký úvod. Nashville? Kansas? Country? Folk? Veľmi úsporné aranže. Skôr účelné hranie, kedy ale najviac vyjde na povrch sila melódie a speváčky.

Úvodná Another day ma uložila do polohy...."veď uvidím". Ďalšie country je z Tennessee??? Titulná Shine sa kníše, ako starý černoch keď počúva ohraný vinyl so Sweet Home Alabama. The River je viac do gospelu. Sun je balada v strednom tempe, znovu pripomínajúca savanu, nekonečný priestor.. a to slnko... z nej priam sála. Keby som Janu nepoznal, bolo by mi jasné, že je to (minimálne) mulatka čo vyrástla v početnej rodine, v detstve spievala v baptistickom kostole, a jej dedko je kňaz... Where Do You Go a hlavne Simple Song mi ju presne tak charakterizovali. Tá druhá, odhalená na kosť, iba s gitarou a naozaj clivou melódiou a neotrasiteľnou istotou speváčky. Special je jedno z najpôsobivejších čísel albumu, predzvesť toho, že prichádza vrchol. Pohladenie pred láskou. Milovanie pred orgazmom. Vrchol pred úplným vyvrcholením. V tejto chvíli, musí byť každému (aj tomu najzarytejšiemu ignorantovi) jasné, kto je tu speváčka. Kto zaslúžene nahrával v anglicku. Už len I Can't Go, ľahká ako večerný vánok po sparnom dni, a ... Sometimes. Pre mňa vrchol platne. Skladba s jasným gospelovým odkazom. S odkazom tiž na druhý Janin album, ktorým sa toto všetko vlastne začalo. Tam bola táto téma pomenovaná ako Home, trochu ťaživejšia, ale s rovnaným povznášajúcim gospelovým backgroundom, vznešenosťou a pompou. K záveru albumu sa nálada piesní kryštalizuje viac k jazz - popovému štýlu ala Norah Jones. Bride Song je taký štandardný kus tohoto smerovania. Ešte aj ten klavír... Finally je zakývanie na záver. Záver nádherného album. Čakali sme naň dva roky. Oplatilo sa.          

Úsmev. To je skryté v intimite tejto hudby. Presne to som tam tušil, to ma pritiahlo, ale nevedel som to hneď identifikovať.