Komajota - Bludisko

obal: UniversalMusic

„Bludisko“, druhý album prešovskej Komajoty je pravdepodobne najočakávanejším štúdiovým albumom domácej hudobnej scény tejto jesene. Ich debutový album „Časopriestor“ nastavil latku vysoko, veď obľúbili si ho nielen fanúšikovia, ale i odborná verejnosť, ktorá ho ocenila dvomi Aurelmi (Najlepší album roka a Objav roka).

Novinka je dvanásť skladbovým albumom, ktorý vznikal pod producentským dohľadom samotnej kapely a stále populárnejšieho Randyho v prešovskom štúdiu Perina.
O hudbu sa postaral frontman Maťo Husovský. Texty pochádzajú prevažne od Jozefa Husovského, ale aj Silvie Kaščákovej a Michala Baláže. Dovolím si povedať, že z týchto donedávna neznámych autorov vyrastá slovenská textárska špička. Toto platí najmä pri Jozefovi Husovskom, na ktorého sa obracia s prosbou o spoluprácu stále viac slovenských interpretov. O tom, že na slovenské texty je kladený väčší nárok nie je pochýb, keďže slovám rozumieme dokonale a sme k nim kritickejší. Texty tohoto albumu však odolajú aj prísnej kritike – majú hĺbku, ale nie sú nezrozumiteľné, nehrajú sa na veľké umenie, ale klišé v nich nenájdete.

Hudobne je Komajota často prirovnávaná ku rockovým kapelám ako Coldplay či Keane. S Keane ich spája aj absencia typického rockového nástroja – gitary a dominancia iného - klávesov. Tie nájdete na „Bludisku“ vo všetkých možných podobách. Určite má na tom svoj podiel aj fakt, že hudba je dielom Martina Husovského, ktorý sa netají svojou vášňou k tomuto nástroju. Okrem kapelových nástrojov – basgitary Michala Kráľa, bicích a perkusií Stana Čoreja sú na albume nahraté aj husle Michala Brandysa, ktorého si „požičali“ z kapely Katky Koščovej.

„Bludisko“ je komplexným, zvukovo pestrým dielom. Niektoré skladby sú krásne svojou intimitou a zasnívate sa pri nich. Ďalšie vás zdrapnú a svojou dynamikou roztancujú či dokonca rozoskáču. Jeho jasným hitom je „Mesto v nás“. Viaceré skladby však s ním bezproblémovo držia krok. Medzi ne bezpochyby patria aj „Bludisko“, „Vo vreckách“ či „Cez škáry“. Spev Husa je veľmi príjemný, precítený a dobre sa počúva. V niektorých skladbách, napríklad „Nesmrteľní“, prešiel jemnou zvukovou úpravou, čo nielen album oživuje, ale dodáva mu šmrnc. „Pošta“,  skladba v ktorej je z klasických nástrojov počuť len klávesy. Znie to jednoducho, keby sa s ňou v štúdiu producenti nevyhrali. Nájdete v nej nielen klávesy a sample, ale aj tlkot srdca či zvuk písacieho stroja. Sample a ďalšie zvukové efekty využila kapela vo viacerých skladbách. Nebála sa experimentovať a oplatilo sa. Ako sa hovorí, odvážnemu šťastie praje. A Komajote ho prajem aj ja. V novembri by mali vyraziť na koncertné turné po Slovensku. Už teraz viem, že toto si určite nenechám ujsť.

V pomyselnom hodnotení získava „Bludisko“ silné štyri hviezdičky z piatich. Tú jednu si nechávam v rezerve pre tretí album.