AC/DC – Black Ice

Obal: SonyBMG

 Páni ale hlásia veľkolepý návrat a údajne je o nich väčší záujem ako o akéhokoľvek iného interpreta. Austrálske legendy museli dokonca pridávať koncertné zastávky, aby utíšili hlad svojich verných, vidieť ich naživo. Svetové turné k podpore „Black Ice“ sa rekordne rýchlo vypredalo, napríklad vstupenku v Štokholme ste nedostali už po 11-tich minútach predaja. Hrnú sa ale fanúšikovia do preplnených hál kvôli starým hitom alebo sú takí nadšení z novinky?
Legendárne kapely totiž trpia jedným syndrómom. Akým? Syndrómom minimálnej zmeny. Podobne ako ich kolegovia Motörhead, aj AC/DC používajú gitarové linky, ktoré skúsenejší znalci vždy nájdu v nejakej skladbe zo staršej tvorby. Spevák Brian Johnson hlasovo nepredvádza žiadne divy, stavil na svoj večný chrapľák, no spieva akoby menej nasilu, predtým som mal vždy pocit, že pri nasledujúcej skladbe mu musí roztrhnúť hrdlo. Pozitívom je súčasne tiež častejšie využívanie doprovodných vokálov v refrénoch.

Osobne mi príde album zaujímavejší ku koncu ako hneď na začiatku. Prvé tri skladby vrátane singlovej „Rock´n´Roll Train“ sú ako podľa šablóny. V „Rock´n´Roll Train“ a „Skies on Fire“  chválim prácu gitarových bratov Youngovcov, pričom druhá zmienená má refrén kombinovaný z viacerých hlasov, čo je dosť netypické pre AC/DC. Trojka „Big Jack“ z radu moc nevystupuje, ale opäť je refrén podfarbený veľmi dobrými gitarovými riffmi. Pri nasledujúcej „Anything Goes“ som spočiatku neveril, že ide o AC/DC. Tipol by som to najskôr asi na Slade alebo Nazareth. Príjemná uvoľnená skladba ako stvorená pre live vystúpenia. „War Machine“ a „Smash´n´Grab“ znie trochu akoby páni vykrádali sami seba, máme tu prísady mnohých starších skladieb. AC/DC je ale skupina, ktorá si to môže za tie roky dovoliť. Z ďalšej trojice jasne vytŕča skladba „Decibel“, búšiaca a drviaca všetko okolo, hlas na jednotku, ťahavé gitary, núti vás podupkávať si nohou alebo aspoň kývať hlavou do rytmu.

Odtiaľ skočím na jedenástku „She Likes Rock´n´Roll“, čo je rock´n´rollová  hymna, založená síce na vete „she likes rock´n´roll, you like rock´n´roll“, ale keby som si mal vybrať spomedzi nových skladieb, v ktorých sa spomína rock´n´roll, rozhodne volím túto. Na „Money Made“ vás pre zmenu uchváti dynamika samotnej piesne a pochodové bicie. Predposledné dve „Rock´n´Roll Dream“ a „Rockin´ All The Way“  potvrdzujú záľubu skupiny tvoriť nesmrteľné hity o tomto hudobnom žánri. Kým prvá uvedená je balada, druhá vám znova poriadne rozpumpuje krv v žilách a vymrští vás do záverečnej titulnej „Black Ice“. Dominantnou postavou tu je bubeník Phil Rudd, ktorý predviedol fantastický výkon a dodal songu šťavu. Nič lepšie na koniec sa nedá ani želať.
Samozrejme, po 35-tich rokoch na scéne je ťažké vymyslieť niečo úplne nové, neopočúvané, ale AC/DC očividne majú stále veľa nápadov, ktoré dokážu pretvoriť do sviežich skladieb, aj napriek žiadnym obrovským inováciám. Proste AC/DC boli, sú a budú rock´n´rollové hviezdy.