Zlaté /a ultraplatinové/ časy

Pridané: 12.12.2007 | Autor: EvaBacigalova | Pridal: chris

Aké sú vlastne pravidlá na udeľovanie zlatých a platinových platní?

zlaté...?zlaté...?

Predaj nosičov s hudbou z roka na rok klesá. Platí to v zahraničí, ale platí to aj na Slovensku. Nové formy prenosu a záznamu zvuku, ľahká a lacná šíriteľnosť prostredníctvom nových médií priniesli krízu do nahrávacieho priemyslu, ktorú už s najväčšou pravdepodobnosťou nerozchodí.

Význam „klasických" vydavateľstiev však nezanikne ani vo chvíli, keď sa bude hudba teoreticky distribuovať už len cez internet. „Vydávanie" totiž neznamená len predaj nosičov. Vydavateľ komunikuje s organizáciami na ochranu autorských práv /SOZA, Slovgram/, vyhľadáva nové talenty, pre svojich umelcov zabezpečuje a financuje promo kampane, komunikuje s rádiami, televíziami, printami, a keď všetko funguje ako má - udeľuje zlaté a platinové platne.

Zlato a platina

Znie to síce hrdo, vznešene a honosne, no zlato a platina v hudobnom biznise majú oveľa horší kurz ako na obchodnej burze. Limity na udelenie zlatej či platinovej platne určuje na Slovensku SNS IFPI /Slovenská národná skupina Medzinárodnej organizácie fonografického priemyslu/, a keďže predaje nosičov sú také aké sú, upravuje ich už pomerne pravidelne smerom nadol. Samozrejme bez veľkej medializácie. Aktuálna skutočnosť je totiž taká, že zlatú platňu získate na Slovensku za 3000 predaných zvukových nosičov, platinovú za dvojnásobok.

Ešte v polovici 90. rokov bol vydavateľ štandardne spokojný, keď dvojica MC Erik s Barbarou predala z jedného titulu cez 100 tisíc platní!!! Najpredávanejším nosičom v roku 2003 bol Kýže sliz od Horkýže Slíže s 30 tisíc nosičmi. Keď rovnaké číslo dosiahol v minulom roku Peter Cmorik so svojím debutovým albumom, považovalo sa to za zázrak.

Najslávnejší a najžiadanejší domáci interpreti /Peha, Desmod, Richard Muller, Zuzana Smatanová/ sa pohybujú okolo 20 tisíc predaných nosičov, Slíže majú z tohtoročnej novinky Ukáž tú svoju ZOO predaných už viac ako 16 tisíc kusov. Cez 10 tisíc sa dostal napríklad aj Peter Lipa s albumom Lipa spieva Lasicu, Kontrafakt, či Rytmus so svojou sólovkou Bengoro.

Kto udeľuje zlaté platne?

Vo všeobecnosti je to vydavateľ. Ten, spokojný s tým ako je jeho umelec a jeho hudba žiadaná, mu svoju spokojnosť vyjadrí udelením tejto trofeje - jedno cédečko zarámuje a odovzdá umelcovi v bleskoch fotoaparátov.

O tom, že dané množstvo nosičov sa naozaj predalo, však musí existovať dôkaz. Väčšina vydavateľov je združená práve pod hlavičkou IFPI a táto spoločnosť reálne predaje platí certifikuje. „Funguje to na základe čestného vyhlásenia výrobcu plus si údaje overujeme z našej strany v súčinnosti so Slovenským ochranným zväzom autorským," hovorí Monika Valentíková z IFPI. Ako dodáva, väčšina serióznych výrobcov a vydavateľov, aj nečlenov IFPI, chce mať čísla certifikované. Veď práve potvrdenie od IFPI je zárukou, že sú „pravé".

IFPI však nie je jediný subjekt oprávnený udeľovať umelcom ocenenia za predaj. Naozaj to robia aj menšie vydavateľstvá bez súčinnosti s IFPI

„My nie sme členom IFPI a ani si predaje od nich nenechávame certifikovať," hovorí Róbert Sedlák z vydavateľstva Street Production. „Nepovažujem za nejakú bombu, ak niekto dosiahne štatút na udelenie zlatej platne. Nám sa to naposledy podarilo pred dvoma rokmi s Richardom Rikkonom, veď inak robíme hlavne s mladými začínajúcimi interpretmi. Náš distribútor nám každý mesiac nahlási predaje nosičov, my doklady o ich predaji máme."

Vydavateľstvo Sony BMG rozdáva zlaté či platinové platne častejšie, veď v jeho portfoliu sú umelci ako Peter Cmorik, Martina Schindlerová či Zuzana Smatanová.

„Práve Zuzane sme už na krste nového albumu dali platinu za jeho predaj. Za reálny predaj, teda za CD-čka, ktoré si ľudia kúpili v hypermarketoch a iných obchodoch," prízvukuje šéfka Sony BMG Lenka Slaná. Veľké množstvo Zuzaniných nosičov však rozdáva aj spoločnosť OMW na svojich čerpacích staniciach verným zákazníkom. „Tie albumy sme tiež reálne predali firme OMW za takú sumu, za akú sa predávajú tretiemu subjektu. Je to naša práca, my predávame nosiče, je to náš tovar, bol to normálny obchod. Tieto predané albumy normálne figurujú v našom účtovníctve, no Zuzana dostala platinu len za predaje na pultoch. Ak by sme vzali do úvahy aj CD-čka predané OMW, dostávala by hneď trojitú platinu, ale to sme nespravili."

Podľa Slanej je na IFPI zadefinovaná minimálna cena nosiča, za ktorú je možné ho predávať, ak si chce vydavateľ nárokovať certifikáciu zlatej či platinovej platne. „Aj my sme predávali špeciálne edície platní pre banky, pre poisťovne, pre iných partnerov. Veď to je náš biznis. Za tie však neudeľujeme zlaté platne."

Kauza Metalinda

Veľmi úsmevný je práve preto najnovší „príbeh" skupiny Metalinda. Tá totiž už na krste albumu nazvaného Metalinda No.13 prevzala ultraplatinovú platňu za 160 000 predaných nosičov!!!!!

„Neudeľovali sme si ju sami, dostali sme ju od nášho vydavateľa Meta Music," pokúšal sa vysvetľovať transparentnosť ceremoniálu líder skupiny Peter Sámel. Jediným konateľom aj jediným spoločníkom v eseročke Meta Music je však iba a len Peter Sámel!!??!

Tých 160 tisíc nosičov navyše nebolo v pravom slova zmysle predaných, v jednom týždni bol album Metalindy súčasťou časopisu Život ako príloha.

„Urobili sme to preto, lebo v rádiách Metalindu nechcú hrávať," mení taktiku Sámel. „My to berieme ako marketingový ťah. Keď si nás ľudia nemôžu vypočuť v rádiu, nech si nás vypočujú aspoň z CD. Nezbohatli sme, skôr sme do toho investovali peniaze. Chceli sme len, aby sa Metalinda dostala medzi ľudí."

Táto interpretácia znie už uveriteľnejšie, zatiaľ čo tvrdenia o státisícových predajoch balansujú kdesi medzi slušnosťou a zákonom.

Zarámovaný plagát

„V prípade skupiny Metalinda ide jednoznačne o tzv. premium sales, čo je forma marketingových predajov," reaguje na tieto informácie Monika Valentíková z IFPI. „To, že vyrobili veľký počet nosičov, bolo zrejme dopredu zmluvne dojednané a boli to CD na špeciálnu zákazku, v tomto prípade ako príloha k časopisu." Zo strany Metalindy tak ide minimálne o zavádzanie, a to poskytovaním neúplných faktov. „Naše stanovisko k tomuto problému je jednoznačné - na takéto formy predaja sa nevzťahuje udeľovanie zlatej či platinovej platne," dodáva Valentíková.

Ktorýkoľvek umelec, v tomto prípade aj samotná Metalinda či jej vydavateľstvo, si môže nechať vyrobiť „zarámovaný plagát" tvrdiaci, že predali státisíce nosičov. Samozrejme si musí byť vedomý prípadných následkov, ak by neuviedol pravdivé informácie, a následne by ho niekto konfrontoval. V extrémnom prípade, podľa Valentíkovej, by sa na takéto konanie mohol vzťahovať aj zákon - o klamlivej reklame, zavádzaní spotrebiteľa, a podobne.

Múdrosť na záver

Životaschopnosť, žiadanosť, či obľúbenosť skupiny či interpreta predovšetkým vôbec nie je v priamej úmere s počtom predaných nosičov. O tom by vedeli rozprávať chlapci z Polemicu, Hexu, Pary či Komajoty...

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Súvisiace články

Komentáre