Be yourself
whatever they say, whatever they do, live as you want to, but respect the nature on your way thorugh...
 

Slovensko - právny štát?

Pridané: 06.06.2008
 
dogeyes.jpg

Práva ľudí? Nie, o tých dnes nebude reč. Hoci, tiež by stálo za zmienku, že istí spoluobčania tmavšej pleti sa budú neustále rozkrikovať ako sa tu majú zle, no napriek tomu neodídu k susedom. A veď prečo? Vláda im aj tak dá to čo chcú, lebo oni majú sedem detí a nemajú ich z čoho živiť, sú sociálne slabá skupina. Je to zodpovedné priviesť na svet toľko detí keď nemám poriadne z čoho uživiť ani sám seba? Ešte Európska Únia nám vyčíta ako zle s nimi zaobchádzame... Tak prečo si ich nevezmú na starosť oni? No ale nie o tom som chcela. Nielen práva nás "bielych" občanov, ktorí si na svoje živobytie zarábame poctivou (no niektorí viac niektorí menej) prácou sú nedostatočné. Nesmieme zabudnúť ani na niekoho kto tu žije s nami a mnohí si ani neuvedumujú ako sú na tom bezmocne a bezprávne. Zvieratá.

 

V očiach niektorých jedincov je to len akási podradná "háveď" s ktorou sa môže zaobchádzať podľa ich vôle, veď oni sú tí páni tvorstva a môžu rozhodovať o tom kto bude ako žiť. Na druhej strane sú tu ľudia, ktorí sú pre zvieratá ochotní položiť aj vlastný život a nie je im ľahostajné to, v akých podmienkách žijú, ako sa s nimi zaobchádza a pri pohľade na to ako trpia im zviera srdce a do očí sa tisnú slzy. Pýtajú sa "prečo?" Prečo sa niekto dokáže správať tak bezcitne? Možno je to tým, že ľudí je na svete príliš veľa, a schopnosť myslieť na druhých, nie len na seba, sa neušla všetkým. Ale prečo aspoň kompetetní nie sú schopní zasiahnuť tam kde je to potrebné? S dobou "nadupaných" mobilov, s ktorými sa dá fotiť či natáčať video sa k nám čoraz častejšie dostávajú prostredníctvom internetu zábery ako sa nejakí obmedzení výrastkovia duchaplne "zabávali" týraním zvierat. Nestalo sa to len raz, čo sme mohli vidieť vraždu zaznamenanú priamo páchateľmi. A boli snáď za to potrestaní? Šikovní právnici ich z toho vysekali. A tak sa im podobní len smejú a ďalej sa hrajú na bohov, berú život, ktorý im nepatrí, spôsobujú bolesť iným, trúfajú si na bezmocných. Zviera bez šance na obranu, priviazané či zatvorené v krabici umiera v bolestiach a pre normálneho človeka by bol jeho krik srdcervúci, no pre týchto, až sa mi hyzdí radiť ich medzi ľudí, je to len podnet na smiech a ohromná zábava. Kde sa v deťoch a mládeži berie toľká nenávisť? Kde sa naučili ubližovať iným? Niet divu keď ich matka, osoba, od ktorej by sa očakávalo, že je schopná citu reaguje na situáciu: "Oni by to neurobili, keby vedeli, že je to trestné." Hanbím sa, že títo ľudia žijú niekde medzi nami a žijú si svoj sebecký život, zlosť či len nudu si vybíjajú na bezbranných či slabších. A trest? Toho sa nikdy nedočkajú a tí čo volajú po spravodlivosti ostanú len bezmocne zavretí pred bránami súdnej siene, odignorovaní. A práve kompetentní, čo by na tom mohli čosi zmeniť len ticho zatvárajú oči, nemôžu si predsa robiť zlé meno vo svete tým, že by pripustili, že sa u nás čosi také deje. Tak sa zločinci len smejú, veď sa im aj tak nič nestane. Za ublížení na zdraví možno dvojka zo správania na vysvedčení, za vraždu pármesačná podmienka. Je Slovensko právny štát? Chce sa ukazovať svetu, ale nemá sa čím chváliť.

 

Zviera má rovnaké právo na život ako aj človek a len chorá myseľ môže premýšľať o tom či niekoho zabije. Samozrejme v našej kultúre patria medzi domácich miláčikov prevažne psi a mačky, prípadne škrečky, zajace, myšky, potkany, či drobné vtáctvo. Každému chovateľovi sa zdá nepredstaviteľné, že by mu niekto zabil jeho zvieratko, veď sa oňho stará, záleží mu na tom, aby sa malo ako-tak dobre. No môže sa stať, že zvieratko sa stratí, či zatúla, a nájde ho na ulici nejaký duševne nevyvážený človek a ublíži mu, so slovami na obranu: "Veď bolo túlavé, nepatrilo nikomu." Nočná mora milovníka zvierat, keď sa niečo stane jeho miláčikovi, už len tá myšlienka, že by sa niečo stať mohlo.

Je priam neuveriteľné, že ľudia môžu byť až takí rôzni. Predsa každý z nás potrebuje v živote city či pocity. Ťažko sa mi verí tomu, že niekto má svoju rodinu, ktorú by mal mať rád, manžela/manželku, deti a pritom keď vidí utrpenie na vlastné oči nehne mu ani brvou a myslí len na to či je to vôbec trestné. Ako môže niekto hovoriť "mám rád" "milujem" keď v hlave nosí len sám seba, a svoje vlastné dobro. Len prázdne slová, ktoré možno pôsobia na ostatných, no nemajú žiaden hlbší zmysel, nenesú v sebe žiadnu pravdu. Keď má niekto zlú skúsenosť je to jedna vec, nemá potešenie z utrpenia druhých, ale bezcitnosť... to nie je vlastnosť ľudí, len tvorov, čo sa na ľudí ponášajú, žijú medzi nami, rozprávajú a dýchajú.

 

 

"Naučili sme sa lietať v povetrí ako vtáky, potápať pod vodou ako ryby.

Zostáva len jediné. Naučiť sa žiť na Zemi ako ľudia."

~ George Bernard Shaw ~

 
Obľúbené
 
 
 
 

Komentáre

 
 

Používateľ 

Veronika kfdggfg

vetche

Vek: 34

Mesto: Bratislava

 
 
 
 

Moje odkazy