Be yourself
whatever they say, whatever they do, live as you want to, but respect the nature on your way thorugh...
 

Čo dokáže závislosť

Pridané: 06.06.2008
 

Začalo sa to celkom nevinne, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme do kina v rámci filmového festivalu na nádejný študentský film Démoni. Film bol rozdelený na tri časti, kde boli opísané tri príbehy troch žien. Točilo sa to okolo lásky a času vianočného. Prvá "poviedka" bola celkom zrozumiteľná a jednoduchá, pochopiteľná aj pre nenáročného diváka ako som ja. Bol to celkom bežný príbeh, s ktorým sa dá stretnúť aj v reálnom živote. Druhý príbeh bol komplikovanejší, no stále sa v tom dalo nájsť niečo zo života. Ale ten tretí, tak ten bol aj na mňa priveľa, až príliš čudný, zvláštny, neobvyklý. Podľa slov samotných autorov to celé bolo spravené od toho pekného a farebného k takému sivému a pochmúrnemu. No každopádne Kari to vzdal niekde medzi druhou a treťou časťou, Zuzka nás opustila po skončení filmu a nakoniec nás ostalo šesť fanatikov - herných závislákov, čo sme sa rozdhodli ísť na "menšiu žúrku" k Martinovi, keďže mal voľný byt.

Film skončil okolo desiatej hodiny nočnej a než sme prišli k Martinovi, bolo tak pol jedenástej. To už som sa v duchu rozlúčila s tým, že by som stihla posledný normálny bus a pripravila som sa na to, že obetujem 44 Sk v drobnom aby som šla na "nočák". Vtedy by mi ani vo sne nenapadlo, že to dopadne tak ako to dopadlo. Tiež sa to začalo tak nenápadne, chipsy, arašidy, nejaké to pitie... No potom sa začali vyťahovať hry. Najprv to boli Strelené kachny, potom Bang!, Kráľovské rošády, nejaké detské hry a napokon to zaklincoval Funkenschlag. Okolo druhej v noci to vyzeralo, že sa náš miniklub rozpadne, keď jediný vodič s prineseným automobilom musel ísť preč. Ale sme ho prehlasovali, že sa ešte vráti, a tak sme sa veselo hrali ďalej. Pomaly nás premáhala únava, no my sme s ňou statočne bojovali. Najväčším preberákom aj zábavou bola, po návrate vodiča - Mareka - hra "jedenie čokolády". Samozrejme, že nie len tak obyčajne, ale s kockami, rukavicami, čiapkou, šálom a príborom...

Potom sme sa nejako dostali k tomu Funkenschlagu, čo sa asi po hodine hrania ukázal ako nie zrovna najlepší nápad, ale vždy lepší než Carcassonne :D Než sme ho dohrali, vonku nám začalo krásne svitať, a globálne sa rozhodlo, že sa ide domov spať. Aj keď sa mi nechcelo opustiť príjemnú spoločnosť Shirley, Sisy, Mareka, Peťa a Martina, predsa len bolo sedem hodín a niektorých ešte čakali nejaké povinnosti. Tak sme sa rozlúčili a rezkým krokom sme vykročili do rannej hmly za svojou posteľou... :)

Takto to vyzeralo krátko pred ko

Takto to vyzeralo krátko pred koncom našej nočnej session

šťastný víťaz čokoládovej hry

Šťastný víťaz čokoládovej hry

 

(december 07)

 
Obľúbené
 
 
 
 

Komentáre

 
 

Používateľ 

Veronika kfdggfg

vetche

Vek: 34

Mesto: Bratislava

 
 
 
 

Moje odkazy