Pridané: 07.08.2008

Všetci vôkol mňa sa veselia,
cítia jar a nový začiatok,
že som medzi nimi ani nevedia,
a prichádza môjho konca počiatok.

 

V ich tvárach iba radosť vidno,
nemajú žiadne starosti,
len ja sa cítim tak strašne smutno,
za každých okolností.

 

Hlava mi klesá, život sa vytráca,
som sťa umierajúca ruža,
veriť v lásku sa už nevypláca,
nesmiem mať toho pravého muža.

 

Z mojich koreňov mizne voda,
nikto nevidí zvädnutý kvet,
mám pocit, že ma nebude škoda,
nevnímam už okolitý svet.

 

Len vo svojej hlave zavretá,
s myšlienkami chmúrnymi,
život pomaly zo mňa uniká,
a ten čo ho chcem je bez viny.

 

Bez viny? Že odhodil ma,
ako nevydarenú báseň,
sála z neho chlad a zima,
neviem čo videla som krásne.

 

Zo smútku ma nevzkriesia,
už ani dažde jarné,
moje listy nižšie visia,
živiť ich je márne.

 

Keď posledný lupeň odpadne,
a vo vetre zavlní sa smrť,
nový deň už nikdy nepríde,
pre mňa končí sa pozemská púť.

 

Bola som hlúpa, že láske som verila,
snažila sa svoje šťastie nájsť,
tam kde som svoj život dožila,
tam už nikdy nebude nič rásť...

Obľúbené