Komajota - Časopriestor

Pridané: 29.10.2007 | Pridal: chris

Ďalší zbytočný klon britských Keane, alebo svieži vietor na domácej scéne? Tak stála otázka tesne po marcovom vydaní debutového albumu prešovskej trojice Komajota. Keďže hudobný vkus je individuálnou záležitosťou, pokúsil sa otázku riešiť lekár čas.
Universal MusicUniversal Music

Zarytých odporcov britskej melancholicko-gitarovej a klávesovej hudby síce z princípu nevyliečil, no poukázal na to, že tvorba a existencia skupiny Komajota na domácej hudobnej scéne nie je až taká márna ako sa niekomu z výkopu mohlo zdať. Nakoniec zmysel ich hudby dokladujú už dve rádiovo známe, úspešné skladby a dva zaujímavé videoklipy z režisérskej dielne Jara Vaľka alias Jarisa.

Kapele Komajota sa podarilo pomerne rýchlo prepracovať k debutovému albumu, pretože osud im po striebornom umiestnení sa v súťaži US Steel Talent Night 2006 prihral do cesty spoluprácu s vydavateľstvom Universalmusic, ktoré prejavilo bez váhania záujem o album a navyše dalo trojici voľnú roku s plnou dôverou, čo ju vyburcovalo k zdvihnutiu hodenej rukavice a k príležitosti ukázať, čo sa v nej naozaj skrýva. Albumom Časopriestor tak chalani slovenskej pop scéne ponúkli v rozpätí štrnástich skladieb osvieženie, nielen v podobe inšpirácie britsko-ostrovnou muzikou mierne alternatívneho typu, prevažne počuteľnej značky Keane a tým, že prím takisto hrajú klávesy, ale hlavne tým, že priniesli svojský a netuctový skladateľský rukopis, ktorý dokážu zanietene podať poslucháčovi nielen na platni, ale aj na koncertoch.

Ústrednou postavou je invenčný, citlivý skladateľ a klávesista Martin Husovský známy spoluprácou s kapelami Nuda, Timothy Raindown, Peha či Katka Koščová, pre ktorého je to veľmi osobný, úprimný album s dôrazom na jednoduchú harmonickú silu akordov, melódií a výrazovú silu skladieb. S rytmikou mu od jari 2005 v skupine pomáhajú basgitarista Michal Kráľ a bubeník Stano Čorej. Nahrávky s ostrovnou hudbou oplývajú vo väčšine melancholickými náladami a výnimkou nie je ani album Časopriestor ako celok, aj keď tá má na ňom evidentnú príchuť britských Coldplay. Nie je však programovou záležitosťou, ale prirodzenou selekciou materiálu, vyplývajúcej z pováh a reálneho vnímania okolitého sveta jednotlivých členov skupiny. Charizmatický a úprimný vokálny prejav s obdivuhodným falzetom, hoci niekedy na hrane afektu je takisto je okrem „rozbitého" klavíra jednou z Martinových predností a to nielen na albume. Oceniť ho môžete najmä v skladbách Kŕdel, Tieň či piesni Žolík. Ťažiskom výpovede albumu Časopriestor však zostáva hudba, hoci jej jednoduché a poeticky zrozumiteľné texty, prevažne z dielne „Husovho" brata Jozefa Husovského, výrazne dýchajú na päty, no nie všade sa im podarí vytvoriť s hudbou rovnocenne vyrovnaný tandem. Kontextu celej platne to však výrazne neprekáža, pretože z textov je cítiť ľudskosť, úprimnosť, a to hlavne v slovenčine. Atmosféra platne totiž prinúti človeka skôr či neskôr k opätovnému siahnutiu po nej, čo je zo strany poslucháča asi najväčšou satisfakciou pre kapelu.

Ašpirácia skupiny Komajota na ocenenie hudobný objav roka 2007 je v tejto súvislosti absolútne opodstatnená, pretože sa jej nepriamo podarilo zaplátať existujúcu dieru nielen na slovenskom, ale aj českom trhu v prípade tohto typu klávesového, mierne alternatívneho pop-rocku. Moja odpoveď na otázku, nastolenú v úvode recenzie znie preto takto: Inšpirácia modelom tvorby britských skupín je síce výrazná, evidentná a nepopierateľná, no jeho transponovanie do vlastného, originálneho vyjadrenia a túžba po prirodzenej invencii či posune sú tými atribútmi, pre ktoré treba s kapelou Komajota rátať aj do budúcnosti. Bola by totiž škoda ukázať stopku novému vývoznému artiklu z Prešova. Čo poviete .... ?

Imro Šimig

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Komentáre