Poriadny výlev v časopriestore

Pridané: 29.10.2007 | Autor: ImroSimig | Pridal: chris

Je to príbeh takmer podobný Remarqueovým trom kamarátom, ktorých však popri vzájomnej úcte a rešpektovaní sa spojila výhradne láska k hudbe. Na troskách rôznych spoluprác a hudobného nádenníctva si na jar roku 2005 postavili v Prešove vlastnú kapelu. Prvé demonahrávky nechali na seba čakať len pár mesiacov a o rok v lete už trojica figurovala v známej súťaži mladých talentov U.S. Steel Talent Night. Okrem netradične originálneho názvu Komajota si v súťaži vykoledovali aj strieborné umiestnenie. V tom čase sa už regionálne známy titulný singel „Ráno v novinách" dostal do pozornosti kompetentným z vydavateľstva Universal music, ktoré ponúklo pomocnú ruku pri debutovom albume Časopriestor. Na trhu sa objavil začiatkom marca tohto roku a hudobným fanúšikom ponúkol štrnásť skladieb.

Nielen on sa stal obsahom nášho rozhovoru s klávesistom Martinom Husovským ...

foto: Jarisfoto: Jaris

V slovenskom airplayi sa momentálne úspešne pohybuje skladba Ukradnutý ako druhý singel albumu Časopriestor . Bol to váš jednoznačný typ na singel?

Martin: Myslím si, že sme ju vybrali preto, lebo je to jedna z tých veselších skladieb na albume, no pieseň ako taká vznikla už oveľa skôr a treba povedať, že vďaka nej vznikla aj táto kapela. Musím sa priznať, že to bol prvý pokus, ktorý vyšiel, hoci pôvodne v anglickej verzii. Jej zvuk však prezradil, že je to tá správna cesta. Bola to vlastne prvá skladba, ktorá bola kedy vôbec nahratá, takže mi sme to skúsili vtedy a vyšlo to. Teraz je na albume a dúfam, že sa jej bude v étery ešte nejaký ten čas dariť. Inak je o tom, že niekedy to nie je veľmi dobrý pocit byť niekomu ukradnutý, no inokedy je to zase výhra aj keď to tak nepripadá na prvý pohľad, ale niekedy je lepšie byť niekomu ukradnutý.

Od vydania albumu už ubehlo takmer pol roka.... Ako sa na „svoj" debut dívaš s odstupom času?

No ... (smiech) musím sa priznať, že keby sme ho začali točiť teraz bol by asi úplne iný, ale to hovorí každý o každom diele, ktoré spraví. Nakoniec aj spisovateľ povie, že tá kniha, ktorá mu pred časom vyšla by teraz vyzerala inak. Tak aj ja musím povedať, že album, ktorý sme nahrali a vydali by možno dnes znel odlišne. Nehovorím, že je zlý, je taký ako sme ho v tej dobe, čase, priestore, v tých pocitoch a vo všetkom tom čo sa dialo okolo cítili. Ja sám som zvedavý ale, život je taká cesta, vždy sa vyvíja niečo nové, to staré odchádza a prichádza nové, takže je to trochu paradoxné, že je pre mňa tento album starý, ale je to tak. Už teraz je hotových veľa nových skladieb, ktoré hrávame a skúšame, ale album vnímam ako výbornú skúsenosť, ako malý zázrak, pretože je to zázrak ako jedna kapela vyšla zo skúšobne, natočila jeden singel, jeden videoklip a vzápätí na to natočila album. Uzrel svetlo sveta absolútne prirodzene, nikto nás netlačil do žiadnych polôh, v ktorých by sme sa necítili byť spokojní, neprideľovali nám žiadneho producenta... Potešujúce je to, že ten singel sa hral, takisto aj videoklip, čo je úplne výborné. Myslím si že, keď má kapela album, už sa má čím prezentovať a keď je ten album, poviem neskromne aspoň trochu dobrý a páči sa ľuďom, hoci nie všetko, čo je dobré sa musí páčiť masám, ale ak album spĺňa tieto atribúty, čo si myslím, že aspoň trochu náš album spojil, tak je to super. Je výborné, keď potom človek vidí ľudí, ktorí prídu na koncert a spievajú si niektoré skladby, dokonca niektorí si odspievali už aj celé koncerty, takže je to naozaj super a poteší to človeka už len kvôli spätnej väzbe.

... máš teda pocit, že médiá vám v tomto smere urobili veľkú službu na ceste k ľuďom ...

Je pravda to, že médiá nám veľmi pomohli, neviem si predstaviť inú cestu ako sa dostať k ľuďom. Asi by to bola oveľa ťažšia a menej schodnejšia cesta. To by sme museli robiť koncerty, strašne veľa hrávať po kluboch a preto musím uznať, že médiá nám veľmi pomohli. Na druhej strane však médiá nemôžu pomáhať kadekomu, pretože musia mať v rukách aspoň niečo, čo je na nejakej kvalitatívnej úrovni. Myslím si, že album Časopriestor, alebo singel Ráno v novinách chytili aj médiá. Mal som takú teóriu, že dobrá skladba sa presadí aj sama, no myslím si, že nebyť médií, alebo človeka, ktorý si tú skladbu všimne a ktorý ju začne hrávať, tak tá skladba nemá šancu sa presadiť. My sme mali to šťastie, že sa všetky tie atribúty spojili a že ľudia mali možnosť počuť tú skladbu.

...vďaka tomu ste nielenže nepriehliadnuteľní, ale aj populárni ... Ako sa vyrovnávaš s doterajším úspechom platne Časopriestor?

Už som povedal, že album je mňa a kapelu malým zázrakom a chvalabohu okrem známych naň reagujú aj neznámy ľudia, ktorí sa ozývajú .... dokonca sa mi minule stalo po neviem koľkých rokoch, čo hrám už v mnohých kapelách, že prišiel za mnou cudzí človek, aby sa so mnou odfotil ako so spevákom kapely Komajota. Pre mňa je to vtipne, že zo dňa na deň, keď človek zhmotní tie svoje vecí, ktoré v sebe nosí, sa stane známy, pretože skladby a naše hranie fungovali už dlho predtým, len nikto o nás nič nevedel a zrazu nás je počuť z éteru dosť často, takže je to super, že to tak vyšlo, až sa toho bojím, že to ide tak hladko. Naozaj veľa ľudí reaguje na album kladne, že priniesol niečo nové, ba dokonca v tom zmysle, že im pomohol, keď im bolo ťažko, čo nás úprimne teší, no už sa objavili aj negatívne reakcie o tom, že je tu ďalšia kapela, ktorá vykradla túto a túto kapelu, ktorá chce byť popová a neviem čo .... mám pocit, že to je taká typická ľudská vlastnosť a aj moja, že mnoho ľudí reaguje negatívne už len z princípu toho, že sa to niekomu vôbec podarilo urobiť. My ľudia si akosi nechceme dopriať v poslednom čase, ale nemám to nikomu za zlé, pretože aj ja som závidel pokiaľ som chcel niečo dosiahnuť a nešlo to, takže je to podľa mňa normálna ľudská vlastnosť, s ktorou počítame, keďže sme sa vybrali na takúto cestu.

Prostredníctvom platne Časopriestor ste ponúkli mierne alternatívnu pop-rockovú hudbu ostrovného typu bez gitary, postavenú na analógových zvukoch klávesov a syntetizátorov, prevažne počuteľnej značky Keane, no s jednoduchými, zrozumiteľnými a silnými autorskými kompozíciami. Podarilo sa vám tak zaplátať dieru na trhu, ktorý nielen na Slovensku, ale aj v Čechach postrádal tento typ pop-rocku. Bol to zámer, alebo nutkanie poznania, či je možné robiť tento typ hudby v česko-slovenských pomeroch?

Nemyslím si, že to vzniklo programovo alebo cielene. Chceli sme hrať a tvorili sa skladby. Ja som nemal až tak vyhranený názor na gitaru, pretože som hrával a hrám v kapelách kde gitara bola, kde gitara je a celkom to ide. Potom sme však zistili, že to ide aj bez nej a má to aj výrazný vplyv na samotný zvuk a takisto na tvorbu skladieb, pretože človek, ktorý hrá na gitare hrá úplne iné veci ako človek sediaci za klavírom. Prosto je to dosť citeľné a je pravda to, že na Slovensku neviem o kapele, ktorá by hrala pop, alebo rock v takejto zostave, no budem veľmi rád ak sa nejaká čoskoro objaví, pretože už teraz nás mnoho ľudí porovnáva s kapelou Keane. Pravdou je ale aj to, že na Slovensku táto diera je, pretože keď sa povie rock, tak sa predstavia dlhé vlasy a gitary, no a tam niekde sme skončili ... takže mám pocit, že to tak vyšlo, že to čo sme cítili ako kapela, že chceme ísť týmto smerom a takto hrať, že to možno pocítili aj ľudia vo vydavateľstve, alebo ľudia, ktorý nás podporovali práve preto, že mali pocit, že to je niečím invenčné a nové, že sa to aspoň zvukovo vyníma takým tým klasickým koľajam akými sa uberá tento náš pop-rockový mainstream. Takže asi tak ...

Okrem hudobnej tvorby a zvuku je vďačným atribútom na porovnávanie s britskou hudbou aj melanchólia, ktorá sa ťahá celým albumom, hoci v niektorých prípadoch v durovo ladených harmóniách a melódiách, podporená aj textami ....

Texty vznikli až neskôr, najskôr sme boli opantaný harmóniou, melodikou a piesňou ako takou ... nakoniec väčšinu textov na album napísal môj brat, ale čo sa týka tej melanchólie, to som si uvedomil až potom, keď sme bez vysvetlenia vybrali podvedome skladby, ktoré kapele sadli a boli to práve smutnejšie a pomalšie tempá, možno je to našimi povahami a možno to je .... neviem .... prosto nebolo to prvoplánovo riešené. Keby sme chceli rýchlo uspieť, tak by sme tam osadili viac veselších a rýchlejších skladieb, aby ľudia mali radosť, no zatiaľ je spätná väzba veľmi pozitívna, pretože ľudia cítia z albumu ľudskosť, úprimnosť a to, že sa naozaj na nič nehráme. Ja mám veľkú radosť z toho, že nám bolo umožnené vydavateľstvom natočiť album bez kričiaceho producenta, ktorý by trval na tom, aby to bolo veselšie s takými textami a s takou hudbou .... takže pre mňa je to poriadny výlev v časopriestore a malý zázrak, že to tak vyšlo. Je pravda, že keď som si potom vypočul celý album, vravel som si, že je to poriadna dávka smútku, no na druhej strane nás to vystihuje a to ani nežijeme v Anglicku s melancholickým počasím, ale na Slovensku a preto máme aj slovenské texty aby ľudia tomu rozumeli a hlavne bolo podstatné to, že tie texty sú naozaj o živote a nielen o tom dobrom čo sa v ňom stáva, ale aj o tom, čo treba prekonať a za tým si stojíme.

Ako muzikant si známy z rôznych pôsobení, spoluprác a hosťovaní v kapelách Timothy, Katka Koščová, Raindown, Peha, Nuda .... Je pre teba Komajota naplnením osobných hudobných ambícií alebo splnením sna, ktorému sa budeš venovať na sto percent?

(smiech) No chtiac či nechtiac asi áno, pretože keby som odišiel z tejto kapely, tak odíde aj kapela. Tento album je naozaj taký výkrik môjho vnútra. Musím povedať, že aj napriek tým rôznym hosťovaniam a pôsobeniam v rôznych kapelách som si stále nechával to svoje pre seba a nikdy som nemal takú ambíciu založiť si vlastnú kapelu. Nerobil som to preto, že by som chcel vydať album, ale pretože tá hudba nejako plynula a niektoré tie skladby sa mi zdali príliš dobré, alebo príliš osobné na to, aby ich hral a spieval niekto iný, takže som si to tak odkladal a práve v tejto formácii prišlo na to, že musel byť niekto vpredu, kto spieva. Tak sme sa nejako dohodli na tom, že teraz je ten správny čas .... inak osobne veľmi rád spolupracujem s rôznymi hudobníkmi, pretože spolupráca s nimi prináša nové skúsenosti, možnosti, inšpirácie a v neposlednom rade aj ľudské porozumenie si. Nie je nič krajšie ako to keď natrafíte pri práci na ľudsky spriaznenú dušu, hoci aj náhodne ako pri spolupráci s kapelou Peha pri nahrávaní klavíra v skladbe Spomaľ, alebo na novom albume Katky Koščovej - Naboso, kde sme sa dali dokopy so Maťom Migašom, štúdiom Perina a Randym teda Vladimírom Gnepom, ktorí potom spolupracovali aj na našom albume, takže ja som bol veľmi vďačný za to, že sme si padli do oka ako ľudia, ako muzikanti a že sme sa názorovo zhodli na tom, že chceme posunúť tie hranice ďalej a ísť dopredu v tvorivosti, v aranžovaní v hľadaní nového zvuku. Musím priznať, že som v podstate šťastný človek s tým čo robím, aj keď zatiaľ sa tým neživým a neviem či niekedy budem, ale je to moja veľká životná radosť a koníček, pretože robím to čo som chcel a môžem sa vyjadrovať hudbou. Najväčšou radosťou pre mňa je však fakt, že hudba ktorú robím sa páči aj ľudom a majú možnosť ju počuť z éteru. .

Naznačil si, že album Časopriestor je pre vás v súčasnosti už starý a tvoríte materiál na ďalší album. V akom štádiu sú prípravy a čím by mohol potešiť fanúšikov?

artin: No pomedzi to, že skoro každý víkend hrávame, tak ešte aj skúšame čo je pre kapelu potrebné a prirodzene vznikajú nové skladby, keďže nás nebaví hrať len tie staré, ktoré sa s nami ťahajú minimálne dva roky a niektoré aj viac. Z tohto dôvodu už máme momentálne hotových niekoľko nových skladieb znejúcich sviežo vďaka novým nástrojom, zvukom, čo ma veľmi teší a ak všetko dobre pôjde, radi by sme si sadli budúci rok do štúdia a nahrali novú platňu. Čím poteší, to zatiaľ neprezradím, no som rád, že sa kapela prirodzene tvorivo vyvíja a napreduje na ceste zrenia.

Pôsobíte v trojici, čo je zaujímavé zoskupenie nielen v prípade živého hrania tohto typu hudby, ale aj v súvislosti s komponovaním jednotlivých nástrojových liniek a stavaním aranžmánov skladieb. Ako sa vám doteraz v trojici hrá a aké nové skúsenosti, možnosti ste získali pri skladaní, aranžovaní a definovaní zvuku tejto platne.

Musím sa priznať, že som konečne pocítil nekonečnú slobodu a zodpovednosť za každý jeden tón, ktorý udriem, pretože keď je kapela viacčlenná, tak sa to tam rýchlo schová, ale keď hrá v triu, tak je tam počuť každý jeden tón a práve aranžmány nám zabrali najviac času. Priamo v štúdiu sme dlho hľadali formu skladby a zvuky, ktoré by jej vyhovovali, hoci primárne nápady skladieb už boli hotové, ale ten aranžmán vznikal v štúdiu dosť dlho a mám pocit, že práve kvôli tej dĺžke času a možnosti tvoriť, znie album tak ako sme chceli. Všetky zvuky, ktorými som bol v tom čase opantaný, analógové syntetizátory, to všetko tam je na spr8vnom mieste, no a v triu sa nám hrá fajn, pretože zatiaľ hráme s fiktívnym štvrtým členom kapely - samplerom. Je to najmä kvôli zachovaniu formy a soundu, keďže veci, ktoré nedokážeme zahrať sú nasamplované .... a to sú hlavne sláky, ktorých je na albume dosť, pretože sme chceli natočiť živé sláčiky a violončelá, takže tieto veci idú zo samplera a sú tam takisto perkusie, ktoré boli dohrávané do bicích a rôzne loopy, sample, takže v podstate to nie je až taký problém ... čiže sa musím sa priznať, že hráme ako kvarteto. Čo sa týka samotného aranžovania, tak to bola výborná škola, pretože vtedy si človek uvedomí vážnosť každého jedného akordu a každého tónu, pretože čím človek hrá viac, vidí, že dochádza k akej si ekonomizácii hry, ktorá dáva hodnotu samotným tónom, akordom, ktoré tlačí k jednoduchosti a vtedy sme mali viac času zamýšľať sa nielen nad tým, ale aj nad každým jedným zvukom na albume.

Napriek tomu, že turné s kapelou Peha v Čechách vám ako predskokanom nevyšlo, ste v lete nehrali málo vďaka množstvu festivalov a rôznym podujatiam ..... plánujete podporiť ešte na jeseň platňu Časopriestor nejakým koncertným turné alebo klubovým hraním?

Chystáme sa na zopár koncertov po kluboch s rádiom Kiss, inak je všetko na stránke myspace.com/komajota. V novembri budú tri koncerty s Anetou Langerovou a v decembri by sme mali ísť na turné s Bystríkom. Momentálne dokončujeme projekcie k naším vystúpeniam, ktoré by sa mali premietať vždy, keď to bude možné, takže uvidíme, kde a kedy to použijeme.