Rudolf Sloboda: ROZUM (obsah literárneho diela)

Pridané: 06.03.2010 | Pridal: rookie

Rudolf Sloboda patrí medzi najvýznamnejších autorov slovenskej modernej literatúry po roku 1945. Typickým znakom jeho tvorby sú prvky autobiografie. Často v prvej osobe, s denníkovou formou, s reáliami, ktoré boli aj reálie jeho vlastného života ako napríklad prostredie Devínskej Novej Vsi.

 

Pre Slobodu sú typické jednoduché výstižné vety.


Román Rozum vyšiel v roku 1982. Román je mimoriadne úprimný a nekonvenčný, vzhľadom na komunistický režim bolo až zvláštne, že mohol byť vydaný.


Ústrednou postavou - rozprávačom je spisovateľ - scenárista v strednom veku, ktorý ešte nenašiel svoje miesto v života. Stále ešte hľadá a pochybuje. Rieši svoje pracovné a tvorivé problémy, medziľudské i rodinné vzťahy, hľadá cestu ako ich ,,rozumom" racionálne usporiadať a vyriešiť.


Dielo začína prepustením autora z nemocnice a návratom domov do Devínskej Novej Vsi.


Nemá z ničoho radosť a cíti nechuť k okoliu - ľuďom v susedstve i v zamestnaní. Vyrovnáva sa so smrťou svojho otca. Otec zomrel na rakovinu pred rokom a on ešte stále cíti silnú bolesť z jeho straty.


Je mu nepríjemné, že je opäť v bežnom živote, kde musí konať, reagovať a riešiť. Preto túži po ľahostajnom pokoji nemocnice.


Musí riešiť problémy s peniazmi, nechce sa mu pracovať, cíti sa vyhorený, nemá nápady. Stále myslí na otca a predpokladá, že asi tiež zomrie na rakovinu.


S manželkou má zlý vzťah, ich hádky sú násilné, manželka sa niekoľkokrát liečila kvôli duševným problémom. S manželkou majú pätnásťročnú dospievajúcu dcéru.


Spisovateľ býva v chate a stará sa o psov a mačky, má veľmi rád zvieratá, myslí si, že majú dušu.


Keďže si nemyslí, že by sa vedel poriadne postarať o dieťa, posiela dcéru k svojej matke a trpko uvažuje, aké má jeho dcéra vyhliadky s vlastnosťami a predpokladmi, ktoré zdedila po svojich rodičoch.


Jeho úvahy sa striedajú so spomienkami, vyrovnávaním sa s problémami vo vlastnej tvorbe i s dejom scenára, na ktorom práve pracuje.


Už dopredu predpokladá, že scenár bude prijatý negatívne.


Nakoniec hodnotí vlastný život ako neúspešný, cíti sa osamelý a zbytočný. Cíti sa ako mŕtvy a má pocit, že jeho pasivita, rezignácia a otupenosť je horším zločinom, než skutočné zločiny, ktoré mohli byť amorálne, ale skrývala sa za nimi túžba, vášeň a aktivita.


Román Rozum sa pokladá za jedno z najvýznamnejších Slobodových diel, jeho výpoveď je syntézou autorových názorov na život, ktoré prezentoval cez autobiografického hrdinu diela.

 

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Súvisiace články

Komentáre