Ears je kapela ktorá sa snaží ísť do hĺbky

Pridané: 01.11.2007 | Autor: OtoNovak | Pridal: chris

Zasiahol ma ich prvý album Pearsing z roku 2000. Bol iný, ako ostatné čo vtedy vznikali. Ráno sa jej díval do očí, Zlá, Dobre sa jej padá, boli skladby ktoré sa mi nezmazateľne vryli do mozgu. Dokonca som na krste ich debutu stál na pódiu. A rád. Pearsing bol signálom, že aj u nás sú kapely ktoré nejdú prvoplánovo po hitoch, aj keď v mojom ponímaní tam tri spomínané „hity" boli. Ears.
foto: Jarisfoto: Jaris

Druhý album Adam a Eva (2002) popri mne prešiel. Akosi sme sa minuli. Dodnes neviem prečo. Potom ticho. Raz som sa náhodou stretol s Filipom, a vôbec to nevyzeralo, že by sa chystal vydať ďalší album. Bolo mi z toho tak polo smutno. Ale o to väčšiu radosť som mal, keď som sa dozvedel o jeho nahrávaní. Filip Orator mi ozrejmil čo predchádzalo vydaniu:

Tu je prepis jeho takmer monológu, ktorý si môžete pozrieť aj vo video verzii...

Video: Ears prvá časť, druhá časť a tretia časť

Filip Orator: Museli sme zrejme prejsť nejakou očistou, ktorá nakoniec trvala 5. rokov. Celé to začalo tak, že sme stále menej a menej koncertovali, tým, že na nás začala postupne doliehať nejaká tá kultúrna kríza na Slovensku. Na zopár koncertov neprišlo toľko ľudí ako sme očakávali, a tak sme sa potichu začali venovať ďalšej doske. Došlo aj k nejakým personálnym zmenám, odišiel od nás gitarista Bubo, ktorý sa rozhodol venovať rodine. To bol pre nás tiež dosť silný signál, že niečo nie je v poriadku, lebo dovtedy tiež mal rodinu, a stále si našiel priestor a stále mu ta kapela dávala toľko že sa mu to „oplatilo" robiť...

Našťastie sme veľmi rýchlo našli vynikajúcu náhradu. Volá sa Milan Chlebák a je to taký krásny príbeh o takom skalnom fanúšikovi, ktorý by bol ochotný pre nás čokoľvek urobiť. Chodil na naše fórum, detailne poznal všetko čo sa v kapele dialo, aj keď sa s nami nikdy osobne nestretol. Raz nabral odvahu a napísal nám e-mail, v ktorom sa ponúkol, že keby raz bola príležitosť si zahrať, tak by si rád s nami zahral. Keď prišiel ten moment, keď sme nevedeli nájsť správneho gitaristu, aj keď výborných hráčov na gitare je naozaj veľa, ale ten čo by skutočne cítil čo do toho chceme skutočne dať, toho sme nenašli. Milan prišiel na prvú skúšku a bol vynikajúco pripravený, s výborným soundom a feelingom. Vedel všetky pesničky odzadu, dopredu, a každá veta, ktorú povedal, nás presvedčila o tom, že je to ten správny človek.

Naozaj sme vyťažili z toho, že sa neživíme hudbou a mohli sme skutočne v pokoji pracovať ďalej. Zatiaľ vznikal autorský materiál, ktorý naberal naozaj dosť veľké rozmery. Nazbierali sme asi tridsať skladieb, ktoré sme potom začali aranžovať.

K poslednej personálnej zmene došlo rok pred vydaním platne. Z kapely odišiel bubeník Miro, s ktorý sme si tak isto počas tých rokov, čo sa nič nedialo, rozumeli stále menej a menej. Stále častejšie dochádzalo k situáciám, keď sme niečo povedali, a každý si to vysvetlil úplne inak. Tak sme sa úplne priateľsky dohodli, že to takto ďalej nepôjde. A tak sa do kapely po rokoch vrátil Tomi Beneš. To je človek ktorý z kapely odišiel ešte predtým, než sa to celé poriadne rozbehlo. Vedel som, že Tomi je človek, ktorý medzi tým naozaj dozrel, a dospel tak, že si budeme vedieť veľa dať a veľa si vzájomne pomôcť. Takže keď prišiel, zrazu bolo energie strašne veľa. Zrazu sa nám začalo naozaj dariť a vycítili sme tú emóciu a začali nahrávať ako... ako zmyslov zbavení. Išli sme naozaj veľmi detailne po tom aby sme dosiahli to čo chceme. Nahrávali sme jednotlivé linky skutočne 50, 60x. Stále celá šupa a proste hľadali sme v tom ten náznak nejakej... nadpozemskej energie, alebo nadpozemskej vášne ktorú sme do toho chceli dať. Začalo sa dariť, a začala na nás z toho sálať akási zaväzujúca zodpovednosť. Zrazu sme si uvedomili, že album je hotový...

Obehli sme vydavateľstvá, a boli sme príjemne prekvapení tým ako zareagovali. Boli sme vlastne prekvapení aj tým, že ľudia z tejto brandže si nás pamätali ako kapelu ktorá má čo povedať, ktorá dáva slovenskej hudobnej scéne nejaký rozmer, ktorý tu nie je. To sme vycítili s každej strany, čo je pre umelca skutočne úžasný pocit, a dáva mu to naozaj zadosťučinenie že sa oplatí robiť to čo robí. Nakoniec to trvalo v podstate štyri a pol roka od predchádzajúcej platne, kým sa dostal na svetlo sveta ďalší album.

Ďalšia vec v ktorej sme sa poučili a prečo sme sa snažili posunúť viac dopredu, že sme chceli hrať čo najviac vecí na živo. V minulosti sme mali liniek z kompjútra a sekvencera trocha viac ako je to teraz. Rozhodli sme teda, že budeme mať dvoch klávesistov, a preto bolo veľmi dôležité, tento problém vyriešiť. Keď sa nám podarilo nájsť toho správneho človeka, tak sme boli radi. Zhodou okolností je to žena, ktorá sa volá Linda O, a je to osoba ktorá našej muzike rozumie úplne na 100 percent. Takže to je ďalšia persóna, ktorá v kapele vytvára určité fluidum, ktoré ja som predtým naozaj nezažil. V žiadnej kapele v ktorej som hral. A to je naozaj ten moment keď úplne všetci vedia čo sa tam deje, a všetci chápu pod tým čo sa tam deje, to isté.

Nechceme aby tá vlna opadla. Máme pocit, že sme sa stále nedostali na vrchol, a že ten surf, ešte len rozbehneme smerom dole. Takže teraz je v nás naozaj strašne veľa tvorivých síl. Práve sa chystáme na to, že začneme pracovať na ďalšej doske, nehovoriac o tom, že máme vyše 20 pesničiek ktoré sa nedostali na túto platňu. Určite napíšeme aj nové veci, a potom zase dáme trochu hlavy do kopy a uvidíme ako to bude celé vyzerať. Už teraz sme sa bavili o tom, že tá platňa mohla byť trochu uvoľnenejšia v zmysle, že sa nemusíme snažiť pokryť úplne všetky emócie ktoré sú v nás. Môžeme si povedať, že to nie je naša posledná platňa, že táto bude taká, a ďalšia môže byť iná. Doteraz sme všetky platne robili s pocitom, že je to možno posledná, teda musí to byť úplne kompletná výpoveď. Možno sa v tomto náš postoj zmení, a ďalšia doska bude zaujímavejšia o to, že bude niekam nasmerovaná.

Ako by si charakterizoval Ears človeku, ktorý vás nikdy nepočul?

Ears je kapela, ktorá sa veľmi úprimne usiluje o to aby dosiahla absolútnu jednotu medzi textom, aranžmánom, a kompozíciou. To znamená, aby každé slovo ktoré zaznie bolo vždy v tom momente vystihnuté a dopovedané aj hudbou.

Ears je kapela, ktorá má pevné zásady, v zmysle, že nechce nič opakovať, chce byť úplne na 100 percent úprimná. Chceme nájsť stále tie najhlbšie emócie.

Ears je kapela ktorá sa snaží ísť do hĺbky.

Ears je kapela ktorá využíva elektroniku, pretože v nej našla priestor ako povedať niečo čo sa nedá povedať živými nástrojmi. A všetko čo sa nedá povedať elektronikou, tak hovorí živými nástrojmi. Kombinujeme elektroniku so živým hraním a vyjadrujeme všetky možné emocionálne polohy.

 

Oto Novák