Žiť vo svete je „kurevsky“ ťažké...

Pridané: 04.11.2007 | Autor: OtoNovak | Pridal: chris

Jana Kirschner. Slovenská jednotka to skúša vo svete. S odstupom času sme hovorili o jej albume, ktorý točila v Londýne. Pod vedením producenta Rossa Culluma, chlapíkom čo robil s Roxy Music, Adam And The Ants, Tears For Fears, Human League, Enyou, Tori Amos i Paulom McCartneym...
foto: Simon Fowlerfoto: Simon Fowler

Ako „cítiš" s odstupom Shine?

Ešte stále ho objavujem. stále tam nachádzam všeličo ukryté, aj keď pomaly ma začínajú lákať nove veci a miesta. Začínam rozmýšľať nad novým albumom, alebo dokonca nad dvomi...mam v hlave trochu bordel, ale snažím sa sústrediť na to, čo sa momentálne okolo mňa deje. Shine je pre mňa ďalšou časťou puzzle. Čo zo mňa bude a kam to celé pôjde netuším...ale myslím, že tento album mi pomohol dostať sa na správny track...

Mám pocit, že týmto albumom si zneistila veľkú časť „hudobnej verejnosti" viac, ako keby si sa objavila ako leaderka nejakej heavy metalovej skupiny J...

Hmm...ja občas tiež.

Uveríš niekomu, čo povie, že presne toto od teba čakal?

Ľudia sa vyjadrujú rôzne. Tí otvorenejší povedia, že je to krásne, iní že je to zaujímavé, a tí ostatní len krútia nechápavo hlavami, a pýtajú sa, čo som v tom Londýne celý ten čas robila. Takmer všetci máme v sebe potrebu porovnávať, kritizovať a hodnotiť. Kúpime si platňu, ideme na koncert, ale často jedine čo nás zaujíma je, kde kto urobil chybu...aáá mám ťa! Tak napríklad Norah Jones...to je taká nuda, U2...no to už nie je čo to bývalo, Prince...ten si skladá stále tie svoje" haberovky", Alicia Keys...prvá platňa môže byť, ale potom nič moc. Niektorých poteší aj ak niekto zmizne úplne...občas je všetko naopak. Vy máte pocit, že ste sa práve našli a ľudia vás zastavujú na ulici a pýtajú sa: "a vy kde ste sa stratili???"

Prečo na mňa pôsobí album slovenskej speváčky nahraný v Londýne tak „americky"?

Vychádzalo to z pesničiek ktoré som doniesla. Chvíľu sme nad tým sedeli, a písali si mená rôznych ľudí ku každej pesničke. Napríklad k Where did you go.....Sitting on a dock of the bay od Marvina Gaya, k Shine....The Everly Brothers k pesnicke Sun to bola Corina Corina od Boba Dylana z platne Freewheelin‘...k Finally Hey Jude a k I can't go Dionne Warwick a Walk on by.... Každá z tých pesničiek si nakoniec aj tak našla svoju vlastnú cestu.

Myslím že Ross mi hovoril všetky tie mená hlavne preto, aby som sa trochu zorientovala a prišla na to, že dávno pred Princom bol James Brown a Sly Stone a Marvin Gaye a Robert Johnson...a pred Amy Winehouse Billie Holiday a Nina Simone... Niekedy som sa pýtala sama seba kto tam bol predomnou???

Čo si čakala ty, keď si išla do Londýna?

Čakala som rýchly bezbolestný úspech... Nie, vážne. trvalo mi skoro rok kým som uverila že sa to naozaj deje. Občas som bola v takom zmätku, že som už nerozumela ani sama sebe. Ťažko je opísať ako sa clovek cíti. Väčšinu času je úplne sám. Sám spí, sám kráča, sám pije kávu z papierového pohára, sám chodí do parku, sám sa teší, kritizuje pozoruje a učí...Bolo zaujímavé pozorovať ako sa mením. Chcela som aby už bol koniec a ja by som sa mohla vrátiť domov, zaplatiť účty, trochu sa vyspať, najesť a všetkým hrdinsky porozprávať o tom čo som vo svete videla a zažila.....nakoniec sa to vsetko stalo. Všade som porozprávala čo som si vytrpela, chcela som byť úprimná a všetkým povedať, že žiť vo svete je „kurevsky" ťažké...Bolo toho zrazu všade veľa až to nakoniec začalo vyzerať ako dobre vymyslené promo... Dnes všetko vyzerá ako promo.

Určite to tam nebolo ľahké. Kde si nabrala takú obrovskú pohodu, ktorá sa dostala do piesní? Napríklad mojej obľúbenej Sometimes?

Pre mňa nebolo ťažké samotné nahrávanie. Pre mňa boli najťažšie víkendy, kedy sme nepracovali... Nevedela som čo so sebou. Pre normálny život som bola takmer nepoužiteľná, žúrovať som tiež nedokázala pretože mi v hlave stále hrala hudba. Bolo to také čakanie na pondelok... Keď nad tým rozmýšľam, mala som obrovské šťastie že sme našli Rossa... Nikdy sme sa nehádali, a napriek tomu, že ja som na začiatku veľmi nerozprávala, sme si vždy záhadne porozumeli.

Sometimes je naša obľúbená vec, hrali sme ju už na turné s platňou Veci čo sa dejú ako poslednú pesničku koncertu... Ross ju vybral takmer na poslednú chvíľu. Vlastne pôvodne vôbec nebola vo výbere. Jožko bol z toho nešťastný, stále mi pripomínal aby som mu to ešte raz pustila, že to musel prehliadnut...Nepovedala som nič. Keď som prišla o niekoľko týždňov do Londýna, Ross mi povedal, že našiel ešte jednu vec a pustil mi Sometimes.

Sometimes mi pripomína tvoju staršiu vec Home.. aj tam je cítiť značný gospelový vplyv... (?)

Áno. Ak by som si mohla vybrať nabudúce, chcela by som sa narodiť ako vnučka Arethy Franklinovej...)))) ale moja stará mama sa volá Maria Flimelova a tiež spievala. V kostole v Nedožeroch - Brezanoch... ďaleko, ďaleko od New Orleans.

Akokoľvek som skúmal booklet nedozvedel som sa, kto Ti robil tie fotografie....

Robil ich Simon Fowler. Človek ktorý fotil všetkých od The Clash po Michaela Jacksona. Najprv som chcela aby obal nafotila nórska fotografka Ola Rindal, ale tá pracovala na svojej novej knihe, tak sme našli Simona...A tak to malo byť. Na to že jeho meno nieje v booklete ma upozornil Jožko, žiaľ bolo príliš neskoro to zmeniť. Stále nerozumiem, ako sa to mohlo stať, vo svete kde sú všetci „profesionáli".

Klip? Dosť komunikuje s visage na albume... Kto? Preco v Prahe....

Firma so mnou celý čas komunikovala. Dostala som art directora, ktorý so mnou prešiel každý jeden detail. Spolu sme našli Simona, spolu sme vybrali stylistku, make-up artistu atd... Pôvodná myšlienka bola fotiť na troch miestach.V Londýne, Bratislave a v Prahe. Nakoniec sa vybrala Praha. Bratislava sa im zdala trochu divoká a navyše tam padlo niekolko narážok aj na film Hostel. Keďže tam chceli dostat východnú Europu, jazdím na starom bicykli ulicami Prahy. Niektorí ľudia hovoria, že to má takú Hrabalovskú atmosféru, iní, že to vyzerá ako turistický sprievodca Prahy... a mne sa zdá pekný.

Kam sa podeli Tvoje web stranky? Na http://www.janakirschnershine.com/ je len že coming soon...

Niekoľko rokov fungovala moja stránka http://www.janakirschner.com/ . Nikdy som sa o to príliš nestarala, nechávala som to na Jožka. Stránka bola veľmi úspešná, ale nebola aj vďaka mne updatovaná niekoľko rokov. Pred vydaním platne som poprosila Jožka, aby zavolal človeku ktorý sa o stránku staral, či by ju nemohol zastaviť, napísať stránka v rekonštrukcii, s tým, že Universal pripraví nový vizuál k platni Shine. Jožko mu zavolal, a on suhlasil, ale žiaľ o niekoľko dní moju stránku predával za sedem tisic dolárov??? Nemám na nikoho ťažké srdce, každý robí to čo cíti že je správne...a on to ocividne tak cítil.))

Neskôr firma zaregistrovala doménu http://www.janakirschnershine.com/, a napriek niekoľkým stretnutiam sa doteraz na tejto stranke nič neudialo. Čakala som niekoľko mesiacov, s pomocou priateľov som si zaregistrovala aspon myspace a nakoniec som sa rozhodla sama nájsť niekoho, kto tú stránku urobí aj bez firmy...Najviac ma na tom teší, že som v Londyne nasla ďalšieho šikovného Košičana.

 

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Komentáre