Tomáš Sloboda – Sounds Like This

Cover albumu

Debutový album Tomáša Slobodu Sounds Like This je príjemným prekvapením tohtoročnej jesene, ktoré má svoju hmotnú podobu od polovice októbra.

Skupina Le Payaco už temer rok leží úhorom ako obeť udržania priateľstva troch kamarátov, hudobne aj naďalej veľmi činných a realizujúcich vlastné záujmy naplno. Basgitarista Martin Stempel prevádzkuje okrem vydavateľstva skupinu Diego, no muzikantský podiel má aj v skupine Doroty Nvotovej a formácii Autodrom. Bubeník Juraj Vitéz hrá so Slobodnou Európou a Tomáš Sloboda sa za ostatný rok realizoval najmä ako úspešný producent platní skupín Vetroplach, Cliché a Hex.

V polovici októbra teda došlo aj na obuvníka, ktorý už nemusí chodiť bosý, ba dokonca položil základný kameň výroby obuvi vlastnej originálnej značky. Pravdu povediac, nesmelo som Tomášovu sólovú dráhu očakával, pretože koláž poslednej platne Le Payaco - „Všetko sa dá zjesť" naznačovala do istej miery jej krehkosť, ktorú som v tých časoch nevedel definovať.

Časom netlačená novinka, stelesňujúca svojim pomenovaním okrem titulu aj názov jeho skupiny (fúzia muzikantov - Hex, Para, Kukuspit a Le Payaco) dlho okolo mňa blúdila, napriek príjemnému prvému kontaktu prostredníctvom "Harrisonovského" singlu „Máme sa veľmi dobre" so zaujímavým videoklipom Braňa Vinceho a sympatickým citarovým nápevkom. Zrelý hudobník a producent nenechal nič na náhodu, čo dokazuje jasná predstava a takmer sebestačný prístup k celej platni - od výberu nástrojov, nahrávania, cez aranžovanie až po ilustráciu obalu a najdôležitejší nadhľad či odstup od vlastných skladieb. Láska k brit-popovej gitarovej hudbe 60-70 rokov je očividná nielen z odkazov na Beatles, The Kinks a vkusne sa zvukovo ťahá až do súčasnosti, pričom podčiarkuje tiež spolupatričnosť k tvorivým prístupom zvukových priekopníkov Queen of The Stone Age a ďalších. Vinylové vydanie albumu je zas úctou tradícii počúvania hudby s odporúčaním na „maximálnej hlasitosti" v buklete platne.

Originálne poňatý autorský počin zaujme najmä radosťou z hudby, zvukovou sviežosťou a vitalitou spoločného nahrávania. Nálady pestro pulzujú od úvodnej skladby „Never Ever Really Don´t Care" až po záverečný hold The Kinks v skladbe „Where Have All The Good Times Gone" a v textoch reflektujú všetko čo Tomáš v ostaných rokoch prežil a potreboval zhmotniť. Päť textov je anglických, štyri sú slovenské a priestor dal aj inštrumentálnemu vyjadreniu v bluesovo ladenej skladbe Green Green Green. Okrem tvorivej práce so zvukom, možno oceniť aj narábanie s rozsahom Tomášovho vokálu, ktorého rozpätie dáva najavo v skladbách Compact Line (falzetová poloha) a Read The Papers (hlboká „tenorová" poloha), no zaujímavo zaranžované background vokály tiež stoja za pozornosť. Chutným basovým základom a aranžérskym nápadom oplýva skladba „Pre moje oči lahôdka je tma", po ktorej príjemne ukolíše „Thajský" valčíkový track „Ostanem tu" ako originálne vyznanie lásky manželke Zuzane. Dravá gitarová expresivita backlightov očarí v otázke What Happened?, aby vzápätí prenechala intimitu klávesovej kompozícii Dominika s odľahčením v texte „Tak som začal u nej žiť, že vedela skvele súložiť"

Debut Tomáša Slobodu je skrátka príjemným vstupom na domácu scénu, ktorý si svoju väčšinovú menšinu určite nájde. Dobrému odrazovému mostíku za novými výzvami možno preto zaželať len veľa šťastia!