„Život je to najkrajšie čo existuje“ – Boris Letrich

Pridané: 08.01.2008 | Autor: ImroSimig | Pridal: chris

Po štyroch rokoch sa v druhej polovici októbra minulého roku vrátila na scénu žilinsko-dolnokubínska skupina Aya novým, v poradí piatym albumom „Ale ye nám dobre".

Aya... je im dobreAya... je im dobre

Samotný názov výstižne zastrešuje trinásť zrozumiteľných pop-rockových skladieb, s ktorými skupina prehnané ambície nemá, no podľa speváka Borisa Letricha je stále dôležité deliť sa o pocity z bežne plynúceho života.

Ste viac ako pätnásť rokov na scéne .... ako ich reflektuješ?

No .... je pravdou to, že už máme pätnásť rokov a mali by sme dostať občiansky preukaz, ale pravdupovediac ani neviem ako to celé ubehlo, lebo pri prvom pohľade späť človek vidí za sebou akurát päť platní, ktoré aspoň pre mňa signalizujú pätnásť príjemných a úspešných rokov. V tejto zostave hráme už deväť rokov a sami pre seba sme potrebnou drogou, pretože keď nie sme spolu čo len týždeň napr. v prípade koncertnej pauzy, tak sa musíme vidieť aspoň na skúške, čo považujem za veľký úspech. Máme krásne zdravé deti ... to je ešte väčší úspech ... a chápavé manželky. Oči sa nám otvorili hneď po prvom albume, kedy sme si mysleli, že všetko pôjde samo a rýchlo sme zistili, že za úspechom stojí tvrdá práca, ktorá so sebou prináša aj zrenie a posun skupiny, takže sme sa snažili rok čo rok zdokonaľovať našu muziku a dúfam, že to počuť aj na novom albume. Okrem príjemných udalostí nás v tomto roku zastihlo aj hĺbavé obdobie, keďže nás v marci navždy opustil bubeník Vlado Pavlo a v tejto súvislosti sme si uvedomili, že sme tu naozaj iba raz a to, že život je niekedy veľmi krutý .... čiže aj titulná skladba Život je raz je v podstate odozvou na túto smutnú udalosť.

V prípade vydania albumu „Ale ye nám dobre" sa v tlači objavilo niekoľko kreatívnych titulkov ... typu „Rockoví Dinosaury sa vracajú ..." Cítiš sa ako rockový Dinosaurus?

Neviem ... keď už som bol pred siedmymi rokmi rockový Dinosaurus, kedy vychádzala naša tretia platňa, tak teraz som už asi „Megasaurus", alebo ...neviem... my sa však stále cítime mladí, lebo podchvíľou chodíme koncertovať medzi mladých ľudí a to hlavne s Máriom, s ktorým robíme protidrogové koncerty v domoch kultúry, na stredných školách, kde s mladými hovoríme o zmysle života a podobných veciach .... čiže sa stále cítime na pätnásť, aj keď sme výzorom starší.

Spolupracoval si s Tomášom Bezdedom, odchovancom súťaže Slovensko hľadá Superstar, s ktorým ešte sporadicky so skupinou koncertujete .... písal si pre niekoľko mladých talentov ... ako vnímaš ich potenciál do budúcnosti?

Ja som rád, že existuje súťaž Slovensko hľadá Superstar, aj keď mnohí muzikanti v tom videli konkurenciu ..... myslím si však, že keď je niekto dobrý, tak sa presadí aj mimo tejto súťaže, no práve ona priniesla mladým talentom aspoň možnosť ukázať sa, dostať sa do médií, prezentovať sa a kto bol na to pripravený, tak spieva dodnes, kto bol čiastočne, ten na niečom pracuje a kto nebol na to vôbec pripravený, tak už dnes nespieva. Som rád, že na Tomášovi vidieť posun a to nielen spevácky ale aj inštrumentálny a autorský, pretože už si píše vlastné skladby, čo je pre speváka a zároveň autora asi najlepšia cesta. Naďalej spolupracujeme, aj keď už nie tak často v plnom objeme ako pri je debutovej platni. Bulvár síce popísal kadečo o našom rozkmotrení sa, no s Tomášom je stále o čom a koniec koncov má na výber, pretože má súčasnosti aj vlastnú kapelu zloženú z jeho vrstovníkov a takisto aj nás .... takže v prípade väčších akcií mu radi pomôžeme a v súčasnosti sme sa už dohodli na spolupráci aj na jeho ďalšom albume.

Vaša tvorba za ostatných pätnásť rokov ....čo si z nej osobne najviac ceníš?

No.... naučil som sa písať veršíky, aj keď som vždy písal texty, ktoré boli mojim duševným striptízom a odrazom môjho života. Keď sú pozitívne, tak je to odrazom môjho dobrého života, ktorý som si musel nejako sám zariadiť, pretože mi nespadol len tak z neba, no odrážam v nich svoje negatívne skúsenosti .... takže čo sa týka textov za tých pätnásť rokov, vidím v nich značný posun a píšu sa mi ľahšie. Na prvej platni sme síce mali textárov, no potom som sa rozhodol písať si texty sám, keďže ich sám spievam a do dnešného dňa si za nimi aj stojím. V hudobnej tvorbe sa realizujeme najmä s gitaristom Máriom Tománekom, no nedávno nás prekvapil aj basový gitarista Vlado Kubala niekoľkými dobrými pesničkami, ktoré sú na platni .... my to autorstvo na nej príliš nešpecifikujeme, lebo sa to dá veľmi ťažko odmerať, ale ten posun nastal tým, že prišla nová rytmika, že prišiel Vlado, nové akordické postupy, no najmä tým, že sme sa naučili hrať.

Dotkol si sa plynulo novinky „Ale ye nám dobre" .... v ako časovom horizonte vznikal materiál?

Mala to byť štvorročná robota, ale v podstate je to šesťročná práca, lebo jednu pesničku sme objavili v našej demo sekcii pôvodne zamýšľanú na štvrtú platňu, no všetky ostané nové skladby sú výsledkom práce posledných dvoch rokov. Pôvodne ich bolo tridsaťdva demo verzií, ktoré som otextoval a potom sme ich dali otestovať okruhu našich známych, aby nám pomohli so samotným výberom na platňu.

Život je z pravidla najväčšou inšpiráciou .... Ako si sa pasoval s autocenzúrou silnejších a slabších nápadov alebo inšpirácií?

Veľmi ťažko, lebo človek si váži každý svoj nápad, pretože je to jeho „decko" a nerád veci zahadzuje. Keď som však písal skladbu Život je raz, históriu ktorej som už načrtol v úvode, veľmi sa mi pozdávala práca na nej, lebo Mário doniesol prvé gitarové riffy a potom sme veľa improvizovali. Zo začiatku nám to pripomínalo skupinu U2, ktorú jednoducho obdivujeme a ani sa tým netajíme, no postupom času dostala dnešnú hudobnú podobu, kde predsa len zostalo niečo z U2, čomu sme celkom radi. Text vznikol samozrejme po tej ťažkej marcovej udalosti, ktorá skupinu zasiahla a snažil som sa v ňom vyjadriť to, ako si človek niekedy dokáže zamotať svoj život a potom to skončí veľmi zle ... takže žiť treba naozaj, ale nie až tak úplne naplno aby sme sa zabili.

Prebehli v skupine debaty o tom čo chcete platňou povedať?

Sme skupina, ktorá nehľadá okruh fanúšikov do devätnásť rokov ako nám to bolo v podstate niekedy diktované, aby sme si zvolili vhodnú vekovú kategóriu, pre ktorú sme mali tvoriť hymnické skladby. Ja si jednoducho neviem vziať do rúk kalkulačku a písať hymny pre teenagerov, pretože sa to najlepšie predáva. Vždy sme robili hudbu, za ktorú sa hanbiť nebudeme, ani nehanbíme a preto aj teraz keď sme cedili, tak sme cedili nápady tak, aby tá platňa bola čo najfarebnejšia. Väčšina tých ľudí, ktorí si kúpili naše predchádzajúce albumy hovorili o tom, že na nich nebola nejaká odpadová skladba, alebo pieseň do počtu a preto sme sa to snažili riešiť aj teraz. Pristupovali sme k tomu maximálne zodpovedne a tie nápady, o ktorých sme neboli presvedčení na sto percent, aj keď sa testovaným ľudom páčili, sa na platňu jednoducho nedostali, no to čo tam je, je to, čo sme dokázali urobiť ako najlepšie v ostatnom čase .... a leit motív ... pocity radosti z bežne plynúceho života. Nič viac, nič menej.

Popri trinástich nových skladbách ako bonus ponúkate overený hit „Malý princ" ... ako a prečo sa dostal na platňu?

No ... veľmi veľa ľudí sa pýtalo, kde môžu túto skladbu zohnať, pretože náš prvý albumu už v podstate neexistuje a nemám ho dokonca ani ja ... pýtali sme sa preto aj vydavateľa, kde všade skladba vyšla a keďže to boli len výbery, rozhodli sme sa ju zaradiť na platňu v novej verzii so sláčikmi. Podarilo sa mi ju naspievať bez zdravotných problémov, chrípky a napätia, ktoré som pri pôvodnej verzii mal a bol som doslova na odpadnutie, čo v nej bolo cítiť. Možno práve kvôli tomu napätiu sa tá skladba stala tak veľkým hitom a napriek tomu, že ju hrávame často máme k nej stále osobný vzťah, pretože je to skladba, ktorá nás niekam potlačila.

Dobrý pocit z tejto skladby bol teda pre vás viac ako jej inovované, alebo nové podanie či rozmer?

My sme tam nechceli dávať všelijaké elektronické výmysly sveta, ale chceli sme to urobiť trochu v inej podobe a zachovať základ skladby s atmosférou, ktorú mala počas pätnástich rokov.

Kedy sa chystáte koncertovať k platni?

Tesne pred Vianocami nám Vašo Patejdl slávnostne uviedol do života tento album, čo bolo naozaj príjemné a šnúru chystáme na jar. Trochu zažartujem, keď poviem, že bude v malých sálach vo veľkých mestách a vo veľkých sálach v malých mestách, hoci nechystáme nič prevratné, ale pôjde o naše klasické koncerty pre všetkých, ktorí nás majú radi.

Tvoj odkaz potenciálnym majiteľom novinky „Ale ye nám dobre"?

Prajem im príjemné počúvanie a teším sa na všetky názory na našej stránke, pretože nás to iba niekam posunie aj keď si myslím, že je to pozitívna platňa a budeme radi, ak sa táto energia presunie aj na poslucháča, pretože život je to najkrajšie čo existuje.

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Súvisiace články

Komentáre