„To vieš, predovšetkým je to zábava“ tvrdí Dušan Antalík z Team-u

Pridané: 29.01.2008 | Autor: ImroSimig | Pridal: chris

V poradí jedenásty štúdiový album dopriala fanúšikom po trojročnej pauze začiatkom novembra minulého roku martinská skupina Team. Hoci neponúka v rámci oslavovanej dvadsať ročnej diskografie nič prevratné, je správou o tom, že overená chémia a čitateľný rukopis opäť fungujú.

TeamTeam

„To vieš, predovšetkým je to zábava" poznamenal na úvod nášho rozhovoru gitarista Dušan Antalík, ktorému v tandeme sekundoval basový gitarista Ivan Válek

V klasickej štvorici ste spolu viac ako štvrť storočie ... ktoré body vo vašej kariére považujete za záchytné?

Dušan: V živote muzikanta je pár takých záchytných bodov ... prvým bodom bolo nájdenie vhodných muzikantských partnerov či kolegov, okrem toho, že každý musel spoznávať nástroj a hudbu ako takú ... nám sa to s Ivanom podarilo okolo roku „osemdesiat" ... našli sme vhodných ľudí - klávesistu Milana Dočekala a bubeníka Ivana Marčeka, no a potom sme začali budovať repertoár a hľadali sme vlastnú tvár. Druhým prelomovým bodom v našej skupine bol príchod Paľa Haberu v roku 1987, kedy sme potrebovali lídra, ktorý by skupinu predával a bol silnou osobnosťou. Dokonca sme spravili konkurz, kde pripadalo do úvahy viacero mien (napr. Kornel Kadlubiak zo skupiny Gravis), no nakoniec nás Paľo, ktorý mal za sebou účinkovanie v skupine Avion presvedčil na skúške v jednej dedinke neďaleko Martina, že je pre nás tým pravým adeptom na speváka a lídra. O rok neskôr sa to potvrdilo naplno, keď sme sa chytili s pesničkou „Reklama na ticho" a už bola vonku prvá platňa, ktorej materiál bol zložený dávno pred tým ako prišiel Paľo čiže potom to bolo veľmi rýchle. Ďalším prelomovým bodom bola pre nás po prvý krát vypredaná Lucerna v Prahe, vypredané všetky haly v Čechách, doslovná hystéria okolo Teamu, ktorú sme vtedy nechápali a až potom sme začali dobíjať Slovensko.

Ako spätne reflektujete vašu doterajšiu, v súčasnosti oslavovanú diskografiu ?

Dušan: Keď hovoríme o diskografii Teamu, tak „Jednotka" bola zložená z deväťdesiatich percent vopred .... Paľo doniesol asi dve veci .... bol to album, ktorý nás naozaj charakterizoval. Druhá platňa už bola o tom, že musíš potvrdiť svoj talent a úspech debutu. Vtedy sme veľa hrali, dokonca až 33 koncertov za mesiac ... čiže sme hrali „dvojáky", čo bolo šialené, no a na „Trojku" sme sa už poctivo pripravovali, keďže tretia platňa je dôležitá a prelomová v prípade každej skupiny, pretože tú ak človek nespraví dobre tak zvyčajne nastane koniec .... alebo pokračuješ ..... no a nám sa to podarilo. Myslím si, že sa nám „Trojka" podarila, veď tam boli veľké hity ako „Držím ti miesto",„Severanka", „Óda na tie cesty po tele". Potom prišla Paľova sólová dráha a rok sme boli z toho dosť nervózni, ale nikdy sme nepomýšľali na nejaký rozpad, pretože sme si už vážili vlastnú robotu. Rozpustiť skupinu, ktorá fungovala ako dobre zabehnutá mašina bola škoda, nakoniec zo „Štvorky nám vyšlo tiež niekoľko hitov, no a „Päťka", to je naša obľúbená platňa v rámci celej skupiny, lebo je opäť rocková a po istom čase sme trafili klinec opäť po hlavičke. Po takmer štvorročnej odmlke prišla „Sedmička", kde sme hľadali tvár a zatiahli sme ju do popových vôd, z ktorých nás potom vytiahli dva dobré albumy .... jeden „Mám na teba chuť" ... ten je fakt výborný, lebo je robený od podlahy, kde sme potrebovali ukázať ľudom to, že máme stále energiu a tak sme ju tam naozaj dali a zvolili sme aj nový spôsob skúšania, kde sme na prinesený nápad skúšali a hrali s celou kapelou. Posledná platňa bola robená takisto, keďže sme si doma vypočuli demonahrávky, ktoré sme podrobili kritike a vyselektovaný materiál sme potom nahrávali u Paľa v Prahe. Pretože sme tam mali z počiatku problém udržať atmosféru albumu, rozhodli nahrať materiál spolu naživo a potom dohrať zopár partov so spevom, čiže „Jedenástka" je nahraná v podstate live.

Návrat novinky „Team 11" do popových vôd opäť podčiarkuje plynutie sínusoidy v rámci vašej diskografie ... do akej miery má na tom podiel Paľo Habera, ktorý inklinuje viac k jemnejším veciam oproti zvyšku skupiny?

Dušan: No (smiech) ... tak to je vždy trochu taký súboj Paľo a skupina, pretože my sme rockeri a on to vždy ťahá do koľají počúvateľnosti a hrateľnosti v rádiách atď. .... čiže možno je ten Paľov prístup do istej miery správny, pretože od čoho sú piesne, keď ich nepoznajú poslucháči a nehrajú sa. Napríklad posledné dva albumy sme nadobudli pocit toho, že rádiá na nás kašľali .... nie doslovne, pretože to poznali a mali v archívoch, ale nehrali to, pretože to bolo pre nich údajne tvrdé. Na druhej strane keď bolo pre nich tvrdé aj U2 a skladba Vertigo, tak my sme boli pre nich ťažký kaliber, no a tak sme si povedali fajn a začali sme ťažiť skôr zo širšieho záberu skupiny nielen čo sa týka skladania, ale aj hrania. Radi totiž robíme a hráme veci od popu až po jazzrock a všade sa vieme nájsť. Teraz sme sa našli v popovej polohe a  ďalšia platňa bude možno celkom iná, ale ako hovorím momentálne je to popová platňa s našim typickým rukopisom. Išlo nám hlavne o to, aby tam boli dobré piesne.

Ivan: V prvom rade to nebolo prvoplánové, pretože to nejako vyplynulo zo stavby repertoáru .... nehovorili sme o našich štvordňových sústredeniach kedy sme sa zavreli do štúdia a nahrali materiál, ktorý bol k dispozícii a po týždni s odstupom času sme ho prepočuli a pripomienkovali. Vždy po sústredí sme si dali takúto pauzu, aby sme nestratili nadhľad a vedeli sa objektívne pozrieť na vlastnú prácu. Takto vzniklo asi tridsať vecí, ktoré sme selektovali demokratickým spôsobom, ale dosť tvrdo, pretože pokiaľ s pesničkou nesúhlasil čo i len jeden člen skupiny dostala sa vedľa. Keď sme sa napokon dostali k nahrávaniu platne, tak sme zistili to, že sú tam samé pesničky .... sú tam síce dve odlišné veci, ktoré dodal Milan Dočekal, ktorý stále dodá nejaké diametrálne odlišné perly, no čo sa týka dramaturgie albumu je to dosť dôležite, pretože oživujú jeho líniu. Myslím si, že napriek mäkkosti platne to nebolo prvoplánové ... ale nech je iná, nech sa hrá a ohlasy na prvý singel boli slušné a to aj napriek vyplakávaniu našich skalných na stránke, že to nebude klasický Team. Mám pocit to, že sa platňa podarila a stojíme si za ňou. Osobne dosť počúvam naše platne, najmä v aute a túto mám v prehrávači už dlhšie a stále si ju rád vypočujem.

V súčasnosti sa veľa hovorí o zvuku nahrávok a skupín .... či už začínajúcich alebo starých harcovníkov ... definoval sa v štúdiu, alebo ste mali od začiatku jasnú predstavu?

Dušan: To nestačí definovať len v závere pri mixáži, treba to urobiť hneď na začiatku ... je jasné, že spôsob hrania, ukladania tých riffov, rytmika ako základ ... celé to dáva obraz práce a buď je to súčasné, alebo to zostáva v overenej minulosti. My nechceme hrať stále rovnako a preto pristupujeme k tomu vždy súčasne. Snažíme sa sledovať populárnu hudbu vo svete, snažíme sa sledovať skupiny, ktoré stoja za povšimnutie a selekciu poznatkov, potom mixážou to len ozdobíme, keďže je akousi čerešničkou na torte po odvedenej snahe. Podľa mňa to musíš urobiť hneď na začiatku, lebo ten sound potom nie je súčasný a to nie je naša cesta.

Ivan: .... Ja by som len doplnil dva základné momenty ... tak, ako sa vyvíja technika, vyvíjajú sa aj naše nástrojové možnosti .... samozrejme, že nespíme na vavrínoch a nehráme na dvadsať ročné aparáty, pretože stále napredujeme a modernizujeme technický a nástrojový park. Ďalším momentom bolo to, že sme pri tejto platni išli do niečoho neprebádaného a to z hľadiska štúdia, ktoré bolo v podstate panenské, keďže tam nik ešte netočil. Bolo to o hľadaní pravdy ... tí, čo robia so zvukom vedia o čom hovorím ... proste nevedeli sme kde je pravda a preto sme každý tvorivý zvuk, efekt chodili počúvať do auta aby sme vedeli ako znie a kadiaľ vedie cesta, pretože nové štúdio nepoznal ani sám Paľo. V jeho starom štúdiu sme mali už všetko odskúšané a vedeli sme, že keď to hrá v štúdiu takto .... tak to bude hrať mimo neho takto .... z tohto hľadiska to bolo pre nás nové, ale zas na druhej strane sme nahrávali na ďaleko lepšej technike a znenie nahrávky sme vkladali do viery v lepšiu techniku, na ktorú sme si časom zvykli. Potom to šlo ako po masle, no myslím však, že výsledok je slušný a sme sním spokojní.

Dá sa nejako paušalizovať časový interval počas ktorého sa zmierujete s nahrávkou ako takou?

Dušan: (smiech) No ... ja to mám tak, že keď sa skončí nahrávanie a nahrávka sa zmixuje, nepočúvam ju aspoň mesiac. Vo všeobecnosti však naše platne nepočúvam celé, ale pustím si len úryvky, alebo niektoré skladby, pretože tým, že platňu robíme povedzme rok, mám toho plné zuby a všímam si radšej niečo iné, čo ma posunie opäť dopredu a zabavím sa pritom, pretože to je najpodstatnejšie. Potom to už nie je o zábave ale o tvrdej robote. Samozrejme, že po pol roku už viem o tom, čo sme mali urobiť inak a čo vypálilo dobre, ale tesne po vydaní platne je to stále dobrodružstvo.

Ivan: Ja som zas nastavený tak, že to počúvam stále, pretože som taká povaha, ktorá potrebuje preniknúť do hĺbky veci a rada objavuje stále niečo nové. Každým novým počutím nachádzam aj na tejto platni nové veci, ktoré mi na prvé počutie unikli a tým, že sa človek nezúčastňuje všetkých tých pracovných fáz prípravy mixáže, masteringu je to vždy prekvapenie, ktoré potom konzultujeme a pripomienkujeme. Pre mňa je však najdôležitejšie to, ako to poslucháč dostane z vylisovaného disku a preto ho stále počúvam aj ako finálny výrobok.

Kto všetko na novinke „Team 11" autorsky participoval?

Dušan: Je tam osvedčený autorský tím Habera, Dočekal, Antalík, tento krát tam nie je na dlhoročný spolupracovník Julo Kinček, keďže ten má v súčasnosti kopec inej práce, nie sú tam naši textári Daniel Hevier a Peter Uličný, ale sú tam čoby takí naši už blízki ...Miro Jurika, s ktorým sme robili platňu Mám na teba chuť, potom Andy Ďurica so šiestimi textami a nakoniec Peter Opet zo skupiny Polemic, ktorý nám vytrhol tŕň z päty, lebo pri mixáži sa nám jeden text nepáčil a on napísal za pár dní nový, ktorý sme mohli nahrať, takže nám veľmi pomohol.

Aký stupeň dôležitosti má pre vás text a čo všetko ste mu ochotní podriadiť?

Dušan: My sme skupina, ktorá vychádza najskôr z hudby a na texty dosť kašleme, ale samozrejme, že tie linky robíme tak, aby boli zvládnuteľné so slovenským textom. Mnoho skupín, najmä mladých to robí tak, že na demonahrávke znie hudba skvelo, no príde slovenský text a dovidenia ... čiže človek musí zostať triezvy, aby slovenčinou neublížil skladbe ako takej.

Ivan: Povedal by som, že text vie skladbu pozdvihnúť, ale ju vie aj zakopať. Podľa mňa vždy treba nájsť tú mieru aby jej čo najviac pomohol a najmenej uškodil. Je pravdou to, že osobne počúvam skladbu skôr po hudobnej stránke a až potom idem o texte a hĺbke veci, no myslím si, že ľudia počúvajú hudbu skôr intuitívne a idú po tom, čo je zrozumiteľné a čitateľné. Na Slovensku je to žiaľ text, pretože mu ľudia rozumejú a pokiaľ je dobre a zrozumiteľne napísaný, automaticky katapultuje skladbu medzi akceptovateľné veci. Snažíme sa preto vychádzať zo života okolo nás a aj keď je v texte lyrický, musí tam byť zrozumiteľná pointa, ktorá cez pesničku komunikuje z poslucháčom.

Dušan: (smiech) Ono je to s tými pesničkami tak ako povedal voľakedy Freddie Mercury: „použiješ a zahodíš" .... aj keď niektoré zostávajú dlhšie a to sú tie najvydarenejšie, takže ... s tými textami to bolo v danom okamihu to najlepšie čo sme vybrali. Je pravda, že sme nikdy netrpeli nejakou hlbokou filozofiou, aby sme ľuďom odkazovali v textoch múdrosti. Jednoducho je to rock´n´roll.

Slávite dvadsať rokov od debutovej platne, nová platňa pôjde medzi ľudí aj koncertne ako budú vyzerať oslavy?

Dušan: K dvadsiatemu výročiu chystáme špeciálnu československú šnúru, kde sa bude veľa oslavovať a celá tá šou by sa mala odrážať od našich posledných dvoch koncertných šnúr v Čechách, pretože sme na Slovensku štyri alebo päť rokov nehrali a chceli by sme tú výpravu priniesť aj sem. Dúfam, že sa nám to podarí ... zatiaľ je termín stanovený na apríl, na ktorý bude ešte množstvo odkazov, takže verím, že ten kto nás má rád sa príde pozrieť. Presné miesta a dátumy nájdu záujemcovia na našej stránke http://team-online.sk.

Na albume figuruje tradične v sekcii hostí klávesista Juraj Tatár ... je nádej, že v budúcnosti by sa jeho post zmenil na interného člena skupiny?

Ivan: Nádej je vždy ... (smiech). Juraj je stály, nestály člen bezpečnostnej rady .... (smiech) ... je to náš dobrý kamarát, výborný muzikant a myslím si, že on pevným členom skupiny v podstate je ... je to len tým, že funguje zároveň aj v iných skupinách a u nás je to tak, že ten, kto funguje v skupine, je v prvom rade členom Teamu. Od Juraja to však nikto z nás zatiaľ nežiada a neviem, či by on na to aj pristal a chcel to.

Dušan: Juraj je muzikant na voľnej nohe a je tak dobrý, že sa uživí hudbou vo viacerých skupinách, takže on s nami ani nemôže skúšať dva-tri krát týždenne aj keď nemáme koncerty. Okrem toho máme ďalšiu jazzrockovú fusion skupinu Stage Meridian, s ktorou hráme po kluboch a napĺňame si svoje vlastné muzikantské ambície ... čiže ako štvorica sme stále spolu a Juraj by ani nemal čas takto existovať. Je preto členom skupiny, ale pri zlomových bodoch ako je turné alebo nahrávanie platní atď. Tam stále je a bez neho si to nevieme predstaviť.

Paralelne sa venujete inštrumentálne a poslucháčsky náročnejšej hudbe v spomínanej skupine Stage Meridian .... vnímate ju spolu s Teamom ako dva neoddeliteľné horizonty pre vlastnú hudobnú rovnováhu resp. uspokojenie?

Dušan: Budem sa opakovať, ale predovšetkým je to zábava, no myslím si, že pre rovnováhu hudobníka sú potrebné oba. Mnoho jazzmanov túži hrať pred veľkou halou, mnoho rockerov túži hrať v kluboch aby si overili svoj muzikantské schopnosti a my sme zažili obidvoje a to je úžasné. Či už nezaplatiteľná energia z plného štadiónu Teamu, alebo klubové inštrumentálne vyžitie muzikanta, to všetko určite uspokojí z hľadiska naplnenia ambícií a môže vytvoriť vnútornú rovnováhu s nadhľadom, ktorý potom posúva dopredu. Je to pre muzikanta to najlepšie, pretože vyzrieva a je pokojnejší.

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Súvisiace články

Komentáre