Pridané: 06.06.2008
Začalo sa to celkom nevinne, keď sme sa rozhodli, že pôjdeme do
kina v rámci filmového festivalu na nádejný študentský film Démoni.
Film bol rozdelený na tri časti, kde boli opísané tri príbehy troch
žien. Točilo sa to okolo lásky a času vianočného. Prvá "poviedka" bola
celkom zrozumiteľná a jednoduchá, pochopiteľná aj pre nenáročného
diváka ako som ja. Bol to celkom bežný príbeh, s ktorým sa dá stretnúť
aj v reálnom živote. Druhý príbeh bol komplikovanejší, no stále sa v
tom dalo nájsť niečo zo života. Ale ten tretí, tak ten bol aj na mňa
priveľa, až príliš čudný, zvláštny, neobvyklý. Podľa slov samotných
autorov to celé bolo spravené od toho pekného a farebného k takému
sivému a pochmúrnemu. No každopádne Kari to vzdal niekde medzi druhou a
treťou časťou, Zuzka nás opustila po skončení filmu a nakoniec nás
ostalo šesť fanatikov - herných závislákov, čo sme sa rozdhodli ísť na
"menšiu žúrku" k Martinovi, keďže mal voľný byt.
Film skončil okolo desiatej hodiny nočnej a než sme prišli k
Martinovi, bolo tak pol jedenástej. To už som sa v duchu rozlúčila s
tým, že by som stihla posledný normálny bus a pripravila som sa na to,
že obetujem 44 Sk v drobnom aby som šla na "nočák". Vtedy by mi ani vo
sne nenapadlo, že to dopadne tak ako to dopadlo. Tiež sa to začalo tak
nenápadne, chipsy, arašidy, nejaké to pitie... No potom sa začali
vyťahovať hry. Najprv to boli Strelené kachny, potom Bang!, Kráľovské
rošády, nejaké detské hry a napokon to zaklincoval Funkenschlag. Okolo
druhej v noci to vyzeralo, že sa náš miniklub rozpadne, keď jediný
vodič s prineseným automobilom musel ísť preč. Ale sme ho prehlasovali,
že sa ešte vráti, a tak sme sa veselo hrali ďalej. Pomaly nás premáhala
únava, no my sme s ňou statočne bojovali. Najväčším preberákom aj
zábavou bola, po návrate vodiča - Mareka - hra "jedenie čokolády".
Samozrejme, že nie len tak obyčajne, ale s kockami, rukavicami,
čiapkou, šálom a príborom...
Potom sme sa nejako dostali k tomu Funkenschlagu, čo sa asi po
hodine hrania ukázal ako nie zrovna najlepší nápad, ale vždy lepší než
Carcassonne :D Než sme ho dohrali, vonku nám začalo krásne svitať, a
globálne sa rozhodlo, že sa ide domov spať. Aj keď sa mi nechcelo
opustiť príjemnú spoločnosť Shirley, Sisy, Mareka, Peťa a Martina,
predsa len bolo sedem hodín a niektorých ešte čakali nejaké povinnosti.
Tak sme sa rozlúčili a rezkým krokom sme vykročili do rannej hmly za
svojou posteľou... :)

Takto to vyzeralo krátko pred koncom našej nočnej session

Šťastný víťaz čokoládovej hry
(december 07)
Obľúbené