V lese pobehuje šialenec pripravený vraždiť! (+ VIDEO)

Pridané: 29.01.2020 | Autor: Milan_Buno | Pridal: Medo

Kto sa bojí, nech nejde do lesa je opäť perfektne premyslený a vystavaný krimitriler, ktorý si naozaj vychutnáte. Zápletka dotiahnutá do detailov, vynikajúco vystihnutá atmosféra a obľúbené postavy. Autor M.J.Arlidge patrí medzi najobľúbenejších autorov detektívok súčasnosti. 

 

Kto sa bojí...Kto sa bojí...

Vo svete, aj na Slovensku - v slovenčine už vyšlo sedem kníh a teraz je tu novinka. Fantastický krimitriler, ktorý naberie od prvých strán na obrátkach a nebudete sa vedieť od neho odtrhnúť. Vyšetrovateľka Helen Graceová bude mať čo robiť, aby dolapila zvráteného psychopatického vraha...

 

Všetko sa začína v lese pri obyčajnom kempingu.
Mladík Tom si pamätá, že s priateľkou kempoval, inak nič. Preberie sa uprostred lesa, dezorientovaný a vydesený na smrť. Niekto mu ide po krku, akýsi tvor s čiernou dierou namiesto tváre. Mladíkovo telo po čase nájdu na strome.
Z hrude, krku a chrbta mu trčia tri šípy z kuše. Páchateľ musel strieľať z bezprostrednej blízkosti, pretože prenikli hlboko do tela...

 

Prípadu sa ujíma Helen Graceová. Sotva sa však pustí do práce, objaví sa druhá obeť. V lese vyčíňa sériový vrah.

 

Začínajú sa preteky s časom. Idylický národný park sa v noci mení na popravisko. Kto sa odváži ísť do lesa, v ktorom na každom kroku číha smrteľné nebezpečenstvo? Pátranie na obrovskom zalesnenom území pripomína hľadanie ihly v kope sena. Tentoraz bude Helen potrebovať viac než len odvahu.

Vypočujte si úryvok z knihy.
Scénku hrajú Lucia Vráblicová a Zuzana Jurigová Kapráliková:

 

 

V príbehu sa Helen akoby posúvala ďalej a konečne máte pocit, že je na dobrej ceste. Napokon, vraví jej to aj šéfka Simmonsová:
„Zaslúžiš si kúsok šťastia viac ako ktokoľvek iný. Nezahadzuj ho, ale prijmi." Helen sa pri odchode zo Simmonsovej kancelárie cítila tak dobre ako už dávno nie. Roky ju trápili strach a neistota, no zrazu ako keby to boli iba bezvýznamné tiene. Bude sa riadiť radou staršej kamarátky - každý deň si užije naplno a bude šťastná.

 

M.J.Arlidge je anglický spisovateľ. Jeho kariéru ovplyvnilo pätnásť rokov práce v televízii, kde sa podieľal na tvorbe obľúbených seriálov ako Torn, The Little House, Undeniable a Silent Witness. Skúsenosti z televíznej brandže stoja za jeho knižnými bestsellermi s hlavnou postavou vyšetrovateľky Helen Graceovej.
Doteraz vyšlo v slovenčine vo vydavateľstve Ikar týchto 7 kníh:
Jeden musí z kola von. Na koho to slovo padne. Pekne spinkaj, bábika. Nelej olej na oheň. Keď čert nespí. Hra na mačku a myš. Ľúbi ma, neľúbi ma.

 

Začítajte sa do novinky Kto sa bojí, nech nejde do lesa:

 

Nočný pokoj preťal srdcervúci výkrik. Charlie sa strhla a hneď vstala, telo však ako keby nereagovalo na pokyn mozgu a cestou takmer spadla. Otvorila dvere, vyšla do chodby a vkročila do detskej izby.
Jessica sedela na posteli, oči vypleštené od strachu. Charlie podišla k zmeravenej štvorročnej dcérke a objala ju.
„Už je dobre, zlatko, mamička je s tebou."
Malá sa mykla a udrela matku lakťom do krku. Charlie zalapala po dychu, zatiaľ čo Jessica sa jej metala v náručí.
„Pusti ma, pusti ma!" mrnkala, odhodlaná vzdorovať.
„To som ja, Jessie, neboj sa."
Charlie bolo do plaču. Malá ju trafila do citlivého miesta, ale predovšetkým sa cítila neuveriteľne bezmocná. Niečo nebolo v poriadku. Jessicu piatu noc po sebe mátali zlé sny.
„Už zase?"
Do miestnosti vošiel v plantavom pyžame rozospatý Steve. Charlie so stiahnutým hrdlom zavrtela hlavou, Steve objal vystrašené dieťa. Po chvíli sa malá upokojila, ovisli jej viečka a nechala sa uložiť.
„Chcem spať," zašemotila a odvrátila sa od rodičov.
Charlie roztrasenou rukou vytiahla perinu až po útle pliecka. Malá hneď zaspala akoby nič, rozrušená matka sa však ešte dlho skláňala nad posteľou, plná obavy, že nočná mora sa vráti.
„Poď si ľahnúť."
Manžel ju chytila za ruku a jemne potiahol.
„Už je dobre," nástojil. „Musíš sa vyspať."
„Hneď prídem."
Steve si zahryzol do jazyka a potichu sa vytratil z miestnosti. Tým lepšie, cítila sa mizerne a nemala náladu na výčitky. Každú noc to bolo rovnaké, malá sa najprv strhla zo sna a vzápätí pokojne zaspala. Ráno si nič nepamätala, rodičia netušili, čo ju desí.
Charlie si v práci našla trocha času a prešla viacero poradenských stránok. Hľadala informácie o príčinách nepokojného spánku u malých detí. Väčšina rád bola zúfalo vágna a neuspokojivá. Zdalo sa, že nočné mory nemajú konkrétnu príčinu, ťažko sa s nimi bojuje a často prestanú samy od seba.
Charlie mala vlastnú teóriu. Jessica končila prvý rok predškolskej prípravy, spočiatku išlo všetko vynikajúco, no nedávno sa začala vyhovárať na únavu a dokonca boľavé hrdlo. Možno hovorila pravdu, pre malé dieťa nie je jednoduché nabehnúť na pravidelný školský režim, ale matke sa to nezdalo. Pani učiteľka Barnardová mala povesť veľmi prísnej vychovávateľky, možno sa Jessica neskamarátila so spolužiakmi. Najhoršie by bolo šikanovanie.
Hodiny na stene hlasno tikali. Stála tam už dobrých desať minút. Steve bude zasa šomrať - mal svoju manželku rád a v ťažkých chvíľach ju vždy podržal, často jej však vyčítal, že zbytočne dramatizuje. Nerada to priznávala, ale zrejme mal pravdu. So školou mohli ešte rok počkať, aj keď teraz to už bolo jedno. Jessicu dali do školy, pretože na svoj vek bola veľmi vyspelá a zároveň si uvoľnili ruky pre prácu. Žeby spravili chybu? Chceli všetko vylepšiť, až to nakoniec ešte viac zbabrali?
Jessica nespomínala, že by v škole mala nejaký problém, matka mohla iba hádať. Prvýkrát od narodenia dcérky sa cítila úplne bezmocná a to neveštilo nič dobré. Pravdepodobne ich čakali ďalšie bezsenné noci. Nečudo, že Charlie bolo pri pohľade na bezbranné spiace dieťa do plaču.

 

Vytlačiť Obľúbené Poslať Facebook Digg it Delicious Vybrali.sme

Komentáre